Viem, že mi to trvalo dosť dlho, no pri tom množstve článkov, ktoré o HIM aktuálne vychádzajú, by som toto musela robiť na plný úväzok. V každom prípade, ďalší pomerne zaujímavý článok."Čakám na to byť zrazený k zemi láskou a som ochotný otvoriť sa pokiaľ také niečo nastane." Ville Valo, frontman skupiny HIM, najhorúcejší export z Helsínk, sa vyjadril,na čo čakalo množstvo fanúšikov ženského pohlavia po celom svete.
Spevákov citový život je neustále rozoberaný na fórach skupinou dúfajúcich dievčat a ako sa vyjadril pre Rock Sound z jeho fínskeho domu počas liečby infekcie hrudníka – "Môj milý pán doktor mi povedal, že nesmiem cestovať pre riziko zápalu srdca, čo by bolo neskutočne trefné, keďže náš prvý singel sa volá Heartkiller", prezrádza Valo, prečo je momentálne nedosiahnuteľný.
"Nezadaný som dobrovoľne, som celkom spokojný s mojou osamelosťou, dáva mi to čas premýšľať a čas pracovať, hlavne tento rok ktorý bol pracovne náročný." A nežartuje, takmer celý rok 2009 strávil zahrabaný v cvičebni písaním alebo zatvorený v Los Angeles v nahrávacom štúdiu s producentom Matt Squire, nahrávajúc siedmy album, uplynulý rok teda určite udržal frontmana (a hlavného pisateľa textov) zadaným v inom zmysle, a táto dobrovoľná osamelosť okorenila texty melanchóliou, ktorá sa stala jeho poznávacou značkou. V skratke, album Screamworks: Love In Theory And Practice by nebol, keby sa spevák zamiluje a chce sa usadiť a mať rodinu...
"Očividne", chichoce sa, "nikdy som nebol v takej situácii a ani to nie je pre mňa zaujímavé. Usadiť sa, znie pre mňa ako nadávka! Čítal som že 'ako sa ľahko usadiť' je kompromitujúce, usadenie sa kvôli pravidlám spoločnosti, ako oženiť sa pre nejaké daňové úľavy a sračky tomu podobné. To je jedným z dôvodov podtitulu albumu, Love In Theory And Practice, z môjho pohľadu nie sú žiadne praktické a žiadne teoretické aspekty ohľadne pravej lásky. Teoreticky sa dajú rozoberať vzťahy,o manželstve sa dá diskutovať prakticky, napríklad či je praktické, aby manžel chodil na služobné cesty na pol roka alebo nie, ale keď príde na lásku, myslím tú romantickú, ktorá zmení celý život, ten moment kedy ti padne sánka, kedy svet exploduje do rôznych farieb a ty si zrazu iný človek."
Takže pohla sa už zem alebo stále čaká na to kedy sa to stane?
"Kde a tu niečo bolo", potvrdzuje, "bol som obdarovaný možnosťou stráviť čas s veľmi jedinečnými a rôznorodými individualitami v minulosti a som za to vďačný, ale či už pre taký alebo onaký dôvod to nevydržalo. Takto je to lepšie ako protiklad k zmýšľaniu, že by si mal randiť, pretože to ľudia robia. Nepomáha mi ani skutočnosť že som samotár a žijem si podľa seba na mieste, ktoré neopúšťam. Nepomáha mi to rozšíriť si okruh priateľov, ale ak mám byť úprimný, neprikladám teraz tomu váhu, nie je to nevyhnutné pre mňa v tomto konkrétnom čase."
"Skutočne chcem investovať celú moju snahu a koncentráciu do albumu, aj keby priateľstvá a vzťahy, ktoré mám, by tým trpeli", pokračuje. "Nemal som čas tráviť čas ani so žiadnym z mojich kamošov, ale zas na druhú stranu, moji praví kamaráti vedia, ako vážne rád pracujem, takže oceňujú to čo robím."
Keď príde na etiku tvrdej práce, je len málo ľudí ktorí do toho vložia viac ako Valo, a tento samozvaný mysliteľ hovorí, že pri príprave Screamworks takmer vypustil dušu.
"V podstate, stanovil som si, nájsť vlastné mantinely – chcel som vidieť koľko práce dokážem do albumu vložiť, bez toho, aby ma to zničilo, a niekoľkokrát ma to takmer položilo" smeje sa frontman. "Vždy je to nápor a malo by to byť ako keby si robil svoju poslednú nahrávku, malo by to mať tú intenzitu, inak to nie je ono. Musíš mať pocit, že do toho dávaš všetko. To je to ako to je s albumom, tak veľmi sa snažíš až všetko zvažuješ dvakrát, a potom zvážiš aj to, čo si už zvážil. Je to chaotické."
Na šťastie pre HIM, s Matt Squire za kormidlom, stále bol k dispozícii solídny názor tretej strany. Bola to pozornosť Squire-la na detaily, ktorá viedla skupinu – ktorú dopĺňa klávesák Burton (Janne Puurtinen), basgitarista Mige (Mikko Paananen), gitarista Linde (Mikko Lindstrom) a bubeník Gas (Mika Karppinen) – dať na jeho zručnosti producenta.
"Matt bol jediný, ktorý si na stretnutie priniesol stoh poznámok", tvrdí spevák, "vypočul si sedem skladbové demo a pripravil si tie neskutočne detailné poznámky k jednotlivým piesňam, čo som si zamiloval. Ako skupina, keď pracuješ na nejakom materiáli, ľahko sa v ňom stratíš, takže je skvelé keď do toho niekto vstúpi a povie, je tam tento jeden sedem-mólový (pozn.: vygooglila som to a je to: menší z dvoch vyskytujúcich sa hudobných intervalov - sedem diatonických stupňov, popravde,i tak som z toho nie múdrejšia:) priamo pred druhým refrénom a nepáči sa mi to. Je nezvyčajné stretnúť niekoho takého, s kým môžeš diskutovať o veciach do detailov a pochopiť, z čoho vychádza."
S toľkými referenciami – zahŕňajúc fakt rovnakého dátumu narodenia a lásky k Minor Threat, Bad Brains a Depeche Mode – je ľahko pochopiteľné, prečo sa Ville rozhodol spolupracovať s mužom, ktorého ďalšie produkčné skúsenosti zahŕňajú Katy Perry, Panic! At The Disco a 30H´3. "Pracoval na veľa rôznych žánroch hudby, robil rockové albumy, veľa popových vecí a elektronické záležitosti" hovorí Ville Valo. "Chcel som spolupracovať s americkým producentom keďže sa zdá, že oproti európskym a britským producentom majú iný prístup. Som veľmi šťastný z albumu, zachytili sme v ňom všetko, čo sme chceli."
Hudobne je Screamworks najviac HIM uptempo album, absolútny kontrast oproti Venus Doom z 2007.
"Je to doteraz najrýchlejší album, čo sme spravili. Chcel som album, ktorý by sa nedal vypnúť, ktorý ti šľahne rovno do tváre, každá skladba by bola pod štyri minúty a ktorúkoľvek pieseň by si hral, mala by všetky elementy skupiny", hovorí spevák, ktorý odhaľuje, že časť názvu bola inšpirovaná prácou Edvarda Muncha, Výkrik (pozn.nórsky expresionistický maliar,Výkrik je jeho najznámejšie dielo, zo série Vlys života, v ktorej skúmal témy ako život, láska, strach, smrť a melanchólia. Plátno bolo 22.augusta 2004 ukradnuté z Munchovho múzea v Oslo, podľa nepotvrdených dohadov bolo zničené zlodejmi /zdroj Wikipedia/).
"Je to primárny výkrik, ktorý nie je ani zlosť, nenávisť ani extáza....je to len existenčný výkrik vydávajúci všetko von, obnažujúci, zanecháva ťa ležať emocionálne nahého. Pozeral som na fotky mňa a mamy a myslel som na výkrik pri narodení, potom na výkrik dávajúci život niektorým skladbám, dať všetky tie veci von počas vystúpenia skupiny - na albume každý určitým spôsobom vykričí svoje vnútro. Znie to dramaticky, ale je to o tom, dať všetko na album a byť úprimný."
Kým hudba môže by povznášajúca viac než doteraz, textovo sú skladby ako Ode To Solitude, Shatter Me With Hope a Katherine Wheel najviac úprimné a iné ako Ville doteraz napísal.
"Spravil som tak úmyselne" prikyvuje. "Čo som mohol stratiť, lyricky alebo hudobne? Nie veľa. Cítil som to ako pravý moment na to, byť pekne priamy o niektorých veciach. Vždy som bol fanúšikom Depeche Mode a jedna vec, ktorú na nich obdivujem je, že majú extrémne melancholické, dokonca tragické piesne, ale vyprodukovali ich spôsobom, že chceš na ne tancovať. Je to špecifické a chcel som mať náš album takým tragicko-šťastným - 'tanečný okraj zúfalstva'."
Kým Venus Doom vyviera z miesta kde je všetká nádej stratená, Screamworks: Love In Theory And Practice zbiera tú čo ostala.
"Stále niet nádeje, ale na konci tunela vidno svetlo, je to o pochopení koľko úsilia musíš vynaložiť, aby si sa k tomu svetlu dostal" vykresľuje spevák. "Si si vedomý, že tam niekde nádej existuje, ale skutočne k nej prísť bude bolestivá a krutá cesta. Cesta za šťastím nie je oblasť Zen filozofie, nie je to o tom dostať jeden z tých miniatúrnych stromčekov, začať cvičiť Tai Chi a všetko bude ok."
Je toto teda opis frontmanovho života?
"Čo? Stromčeky bonsai?" chichoce sa.
Evidentne zmysel pre humor mu ostal.
"Vplyv piesní je veľmi nástojčivý a neodkladný, a to je to, čo je pre mňa podstatné. Je to vrtošivá (alebo čudácka) a akoby 'poézia obdobia strednej školy', ale stále niečo konkrétne a všeobecne aktuálne. Oslavujem skutočnosť, že život je bolestivý a je tak bolestivý pre každého, tá bolesť nie je len tvoja. Všetci sa občas dostaneme do sračiek, tak prečo to neosláviť? Prečo to schovávať pod koberec? Život je trápenie, ale môže byť krásnym trápením, môžeme v tom byť spolu a spoločne viesť boj ako byť v tom sám a utápať sa v beznádeji a nechať sa zničiť."
"Teraz som si vlastne uvedomil, že žiť v tomto mizernom pekle, ktoré si okolo seba budujeme je veľmi egocentrické a hlúpe" pokračuje. "Je to ťažká a čudná planéta na ktorej žijeme. Vyžaduje si to veľa, pustiť sa do rizika, ísť von a robiť veci z ktorých môžeš mať strach. Možno to má niečo dočinenia s tým, že mám čistú hlavu a od sveta ma nedelí filter opojných látok. Byť trocha viac senzitívny k emóciám a atmosfére celkovo ti umožní uvedomiť si, že svet nie je lepší pre ex-alkoholikov ako pre alkoholikov."
Valo by to mal vedieť. Krátko po nahraní Venus Doom, v lete 2007, bol frontman blízko zrútenia. Fyzicky a psychicky vyčerpaný, úplne v sračkách a krachu, sa zahlásil do rehabilitačnej klinike v Malbu, Kaliformii. To, čo je pre iných najťažšia časť, pripustiť si problém s alkoholom, to bolo pre Ville Valo bezbolestná časť.
"To bolo jednoduché – ťažká časť bola pitie. Keď si členom skupiny, zvyčajne si v situácii, kedy nemáš čas relaxovať alebo si dať prestávku, takže skončíš tým, že sa sám liečiš, lebo sa necítiš dobre. Potom nemôžeš prestať, je to nemožné. Tvoje telo potrebuje oddych, takže skončíš v kŕčoch a trasieš sa, je nemožné odpočinúť si, takže niekam musíš ísť. Mali sme mesiac a pol voľno a to bolo vtedy, keď som mohol ísť na to miesto a oni boli radi, že som tam. Považujem to za dovolenku."
Pre nepretržite pracujúceho muža, ktorého život pozostáva z nekonečného náporu rozhovorov, koncertov, písania a podobne (nie že by sa sťažovať, považuje to za potešenie a privilégium byť schopný slúžiť pánovi rock 'n' roll), v zariadení bez mobilných telefónov, termínov a rozvrhov to muselo byť, nuž, divné...
"Bolo to ako kombinácia dovolenky a liečby", pripúšťa. "Bol pravý čas a som rád, že som dopustil dostať sa do takého stavu, až som bol nútený ísť na liečenie a tak som mal dovolenku. Keď by som bol v tom menej, bol by som v situácii, že by som sa príležitostne ztrieskaval a bol by som na pokraji samozničenia."
"Nazerať do pekla bola hlúposť", hovorí o svojej alkoholickej závislosti. "Fíni sú dosť náladový, takže mať túto vlastnosť sebazničenia dosť súvisí s prostredím, máme taký vnútorný gombík, ktorý je stimulovaný zakaždým, keď sa otvorí vodka. A taktiež to súvisí s prácou, po vystúpení máš v tele množstvo nahromadeného adrenalínu a nemusíš skoro ráno vstávať, takže sa vždy nájde dôvod na pitie."
"Ak sa koncert vydarí, oslavuješ, a ak nie, zapíjaš svoje trápenie, tak povediac. Nedokázal som nechať fľašku tak keď som mal, takže som skončil v situácii, keď som sa musel rozlúčiť s tým konkrétnym démonom, alkoholom."
Napriek tomu že je od liečenia triezvy, Ville Valo netvrdí, že v budúcnosti bude viesť striktne bez alkoholový životný štýl, ale tvrdí že tak skoro nenastúpi na vlak Phil Mitchella (pozn. postava z seriálu BBC EastEnders /zdroj Wikipedia/).
"Nebudem tvrdiť že nebudem už viac piť. Nikdy nehovor nikdy. Teraz nepijem lebo to tak cítim", uzatvára. "Nechcem pokašlať to, v akom stave som teraz, život je trocha viac trápením a komplikovaný, keď si triezvy, pretože sa musíš s vecami vysporiadať za triezva – zlými i dobrými. Navzdory životu a možno i samému seba, chcem všetky problémy, ktoré by som mohol mať pojať s čistou hlavou. A to je moje rozhodnutie nateraz."
Takže cíti sa Ville ako nový človek?"Nie. Hlavný rozdiel je, že lepšie spávam a mám veľa energie. Pretým som sa zvykol uprostred noci budiť, znova piť, aby som mohol spať a potom som sral a zvracal krv, čo nie je zdravé."
Neuveriteľne, napriek známkam toho, že niečo nie je v poriadku, spevák symptómy podceňoval ako následky chrípky. Veľký šok prišiel keď bol u lekára.
"Som hlúpy bastard a myslel som si, že sa beriem príliš vážne", rozpamätúva sa. "Potom mi lekár povedal, že by mi mohlo zlyhať srdce a mal by som ísť okamžite na pohotovosť – na čo som sa zasmial a povedal mu 'Nanešťastie teraz nemám čas, čaká ma niekoľko rozhovorov'. Tvrdili, že je to dosť vážne, a že by bolo pre mňa lepšie ísť niekam, kde by som bol bez alkoholu a drôg, kde by som sa dal dokopy a nezničil kapelu, ktorú sme založili ešte ako deti. HIM je záležitosť lásky a bola by hlúposť vzdať sa ho len kvôli Stella Artois (pozn. belgické pivo)."
Takmer 20 rokov, v aktuálnej zostave 10 rokov, sú HIM z najstabilnejších rockových skupín. Skutočnosť, že aj dnes sú stále na scéne, v podstate od ich prvej podoby zroku 1991, je niečo čo neustále prekvapuje Villeho.
"Takmer mám pocit, že táto kapela prežila život niekoľkých kapiel", usmieva sa. "A stále žije. Mám pocit, že ako členovia kapely dospievali, tým viac sme sa stávali rozdielni a tak isto aj naše albumi – niektorí majú deti, niektorí sa oženili a to zafarbuje aj zvuk kapely."
"A tak ako aj pri dobrom manželstve, cesta bola plná hlbokých tieňov", vysvetľuje frontman.
"Nikdy to nebolo tak, že by som HIM nenávidel, ale nemal som rád situácie s niektorými členmi. Na konci dňa sa každý háda – je tu päť chlapíkov, ktorí sa poznajú od kedy boli deťmi, čo je už pekne veľa rokov. Je pozitívne, že dokážeme ľahko všetko prediskutovať, nie je v tom žiadne ego – nikto nie je na vlastnej misii, robíme to spolu. Ale potom opäť, keďže sa tak dobre poznáme, niekedy je to nudné, a potom keď má niekto doma problémy, je čo cítiť na zvuku celej kapely. Je zložité udržať rovnováhu. Nikdy to nebolo vážne, ale vždy sú nejaké problémy."
Nebolo to však len o problémoch, bolo niekoľko svetlých momentov, ako napríklad prvá US tour.
"Boli sme v pozícii, keď sme sa už konečne vyhrabali z predchádzajúcich kontraktov a ocitli sme sa na trhu – nevedeli sme vôbec čo čakať. Všetky koncerty boli vypredané ľudmi, ktorí poznali texty všetkých skladieb, boli sme ohromení. V tom istom čase, všetky koncerty boli plné ľudí z nahrávací spoločností, ktoré sa nás snažili získať. Bol to neskutočný a veľmi surrealistický pocit pre kapelu z Helsínk, hrať na opačnom konci sveta, kde nebol vydaný ešte ani album. Ústne posolstvo efektívne fungovalo."
Je už dávno od vtedy čo Rock Sound prvý krát zachytilo skupinu, takmer 10 rokov. Vtedy bolo už UK love metalovými chlapíkmi preskúmané a Ville hovoril, že plán je postupovať slepačími krokmi vo všetkom čo robia. Očividne sa to oplatilo.
"Je extrémne dôležité mať dlhovekú pamäť, taktiež, mentálne a fyzicky sme boli schopní znášať všetok ten tlak a úspech lepšie ako keby sa ten úspech stal počas roka, dvoch", tvrdí Valo. "Spravil som veľa chýb a skončil som na liečení, takže je fajn mať čistú hlavu, mať nahrávaciu spoločnosť, ktorá oceňuje čo robíme a dobrý album v rukách. Je množstvo vecí ktoré sa môžu posrať, ale sme celkom dobre pripravení."
Source/zdroj: Rock Sound issue 132
Photos:© Zen Inoya 2010
No comments:
Post a Comment