Aký je to pocit keď je Screamworks konečne vydaný?
Práve teraz mám pocit, ako by som mal každú chvíľu pustiť do gatí, pretože som nervózny, čo si budú ľudia myslieť. Mám pocit, akoby nad týmto albumom svietila šťastná hviezda a je to dobrý portrét toho, kde sa skupina momentálne nachádza. Môžem povedať, že som veľmi spokojný, ako sa to s albumom vyvinulo.
Tento album je veľmi odlišný od Venus Doom. Mávaš pri každom pocit akoby si sa zmenil, tak ako sa herec mení pri každej novej úlohe?
Myslím že je to proste prirodzené. Vieš, keď si na turné a píšeš album a začneš pracovať na ďalšom, je to veľmi prirodzené. Väčšinou smeruješ k niečomu odlišnému. Prirodzene sa niečo stane. Dospievaš a veci sa menia a svet sa mení a ty sa to snažíš filtrovať a prerobiť to na album.
Ovplyvnili tento album nejaké knihy, umelecké diela alebo filmy?
Prečítal som tony vecí, ale zas, nikdy som nečítal nejakého autora až tak žeby som ním bol inšpirovaný na napísanie piesne. Aj keď som v mladosti porobil divoké veci, stále mám celkom dobrú pamäť. Mám celkom dobrý pohon, aj keď sem tam môže dôjsť k nejakej de-fragmentácii, ale stále z toho dokážem niečo pri písaní vytiahnuť. Myslím, že najkrajšie je, keď sa to stane prirodzene, niečo sa s tebou deje, nedokážeš to dať do slov, tak vezmeš do rúk gitaru a tvoríš hudbu. To je to, prečo sa stále hudbe venujeme.
Musíš mať na to jednoducho odvahu.
Skutočne neexistuje alternatívna cesta – hlavne v dnešnej dobe. Možno to mohlo byť iné v 80. rokoch, ale nezačneš robiť hudbu preto, lebo sa chceš stať bohatým. Myslím teraz, so všetkým tým nelegálnym sťahovaním, byť hudobníkom nie je ten najľahší spôsob zbohatnúť. Nelegálne sťahovanie prinieslo na svetlo etickú stránku rock´n´rollu. Berie množstvo trápenia z biznisu. Takže to nie je úplne zlé.
Edituješ niekedy a nechávaš si niečo sám pre seba?
Piesne sú pre mňa ako puzzle, je v nich veľa rôznych pocitov a veľa rôznych veršov a niekoľko príbehov, nemusíš to ani nevyhnutne postrehnúť. Môže to znieť ako jednoduchý príbeh o zlomenom srdci. Zvyčajne mám ale viacero vecí, ktoré sa v tom čase dejú a ak by som ich podal veľmi priamočiaro, myslím že by sa to mohlo stať pozemským a nudným. Páči sa mi, že na našej hudbe je niečo nad rámec. Je tam potreba ohňa a síri. Musí to byť biblické, ale nie v náboženskom zmysle.
Hudba jednoznačne vykresľuje veľa hĺbok.
Pre mňa áno. Toľko veľa vecí mi beží v hlave keď píšem pieseň. Nemôžem vydať zo seba všetky informácie do štvorminútovej skladby. Niektoré veci musím editovať a zamerať sa na kľúčové slová. Je to komplikované, ale je to prvý krát, čo sa ma na to niekto opýtal, takže ti musím k tomu niečo podať.
Tento album má tak prekrásne melancholický pohľad na lásku. Pociťuješ ty osobne lásku ako temný aspekt života, ktorý môže zároveň prinášať radosť aj bolesť?
Keď sú veci šťastné a jednoduché, to je láska. Alebo, keď sedíš doma so svojou gitarou. Melancholický? Možno. Snáď nie deprimujúci. Túžobný by bolo na to dobré slovo. Občas môžem byť trocha pesimistický. Možno som proste len nemal šťastie v minulosti. Ktovie. Možno sa tam raz dopracujem. Ale to je život. Rád o ňom uvažujem ako o záhade.
Obal albumu je prekrásny, ukrýva sa nejaký príbeh za názvom "Saint Scream"?
Ďakujem! Veľa ľudí to vôbec nepochopilo. Niektorým sa to zas páči. Má to pre mňa veľa významov. Chcel som aby bol album čerstvý. Chcel som v ňom mať chuť 80 rokov, anglickú atmosféru: Siouxsie and The Banshees rockovú chuť zmixovanú s optickou ilúziou a príchuťou Andy Warhola. Hudobne, páči sa mi keď je to kombinácia rocku a umenia. V dnešnej dobe, si ľudia nepamätajú, 99 percent sa pozrie na obal albumu v iPhone. Chcel som, aby na tom malom kúsku bolo množstvo informácií. Chcel som, aby bol album dvoj-dimenzionálny, zahrával sa s tvojou hlavou. Preto mám rád optické ilúzie. A potom tam je na to filozofický pohľad. Máš zmiešané pocity a nedokážeš z neho odvrátiť pohľad.
Povedal si, že počas tvorby tohto albumu si sa správal ako pustovník. Dostala sa ti samota pod kožu?
Je ťažké odpovedať, pretože som proste bol dobrý chlapec. Trávil som čas s niektorými dobrými priateľmi, pretože sa tak často nevidíme a chýbalo nám to. Radšej si šetrím energiu na takéto niečo, hlavne preto, že veľa cestujeme a sme deň čo deň v rozdielnom meste, mesiace a mesiace. Vidíme veľký kus sveta. Takže je príjemné keď mám možnosť len tak sedieť a vychutnávať si deň, pozrieť si film, hrať na gitare, dať si kávu.
Tvrdil si, že koncept rovnováhy v živote pre teba znamená to isté čo pre kresťanov nebo. Máš pocit že si sa dostal bližšie k udržaniu rovnováhy?
Myslím, že teraz ide skôr o hľadanie perfektnej nerovnováhy. Je pre mňa fascinujúce že je tu dráma, záhady a že sa dejú neočakávané veci. Nemám rád, keď je môj život kontrolovaný a stále len to isté. Proste to je opakujúce sa a nudné. Nemám to rád. Tým, čo robím, mám možnosť stretnúť rôznych ľudí po celom svete, vidieť úžasné divadlá, kluby. Malé nedostatky robia dokonalosť. Nedá sa hľadať rovnováha alebo šťastná atmosféra v centre. Musíš prekonať nejaký ten boj, nejaké to trápenie aby si pochopil čo je správne a čo nie. Inak skončíš ako zombie a pôjdeš stále ďalej mysliac si ako všetko vieš. Ale nemôžeš vyhľadávať nedostatky cieľavedome. Myslím, že svet je aj tak dostatočne skazený, nemusíš nedostatky hľadať. Ale to je to prečo je tak množstvo tém na písanie, mágia je stále tu. Rád to tak ponechávam, nie moc vedecké.
Ako sa vidíš v budúcnosti?
Nikdy nevieš, možno sa jedného dňa zobudím a budem sa chcieť vrátiť do školy. Už pracujem na novej hudbe. Určite bude ďalší HIM album, ale vždy len jeden krok za druhým. Strávil som s chalanmi dva roky prácou na tomto albume, a len teraz vyšiel. Musíš byť trpezlivý. Dobré veci sa stanú tým, ktorí vedia čakať. To je jedna z vecí čo hovoríme. Tu vo Fínsku hovoríme "čím viac ješ, tým si hladnejší".
Source/zdroj: Alternative Press
Photo: Copyright © Johan "Staffan" Turbanov Photography
No comments:
Post a Comment