"Je smola že deň má iba 24 hodín"A práve z tohto dôvodu v rámci zefektívnenia práce som sa rozhodla, že pri niektorých rozhovorch budem prekladať len otázky a odpovede a nie aj tú omáčku okolo... (skutočne je toho momentálne tak veľa že inak sa nedá...)
Screamworks: Love in Theory and Practice je rozhodne tvoja najlepšia nahrávka.
Oh, wau! (smiech) To je kompliment, ďakujem. Vložil som do nej veľa energie a skutočne som na nej tvrdo pracoval. Je to trocha strašidelné. Mám z toho tak trocha závrat a som nervózny. Mám motýle v bruchu, čakajúc na to ako ľudia na album zareagujú. Urobili sme to najlepšie čo sme mohli. Očividne sme na to hrdí, ale ovplyvní to niekoľko ďalších rokov fungovania skupiny a to ako pôjdeme na turné. Pre album ako taký je dôležité spraviť to správne, aspoň tak ako to je možné.
Z albumu mám pocit kompletnej vízie. Šiel si do nahrávania s tým, že si vedel čo chceš od začiatku po koniec?
Pre ukončenie vecí sa musíš držať s prúdom. Myslím, že by si mal nasledovať svoj inštinkt. Do určitej časti je dobré mať pri práci na albume nejakú predstavu, určitý rámec. Zvyčajne sa to stane prirodzene, keď začneš pracovať na prvých niekoľko skladbách a dostávaš sa s nimi bližšie ku koncu. A zrazu, vidíš malé prvky hudby formovať väčší kus a to ťa vedie k tomu, čo sa stane potom. Tak isto to je pokiaľ máš hotových niekoľko skladieb, vieš čo ďalej potrebuješ. Mali sme tú skvelú možnosť pacovať s Matt Squire, čo bol presne chlapík, ktorého sme na toto potrebovali. Vôbec sa nemôžem sťažovať. Proces tvorby albumu mal nad sebou šťastnú hviezdu, zatiaľ. Všetko šlo naozaj veľmi dobre. Boli to tony práce, ale práce, ktorú si je možné vychutnať.
Berieš tmavé prvky a temné perspektívy lásky a robíš ich popovými a chutnými.
Myslím že to môže byť génmi, neviem (smiech). Myslím že láska je chytľavá a zároveň veľmi temná. Prinajmenšom keď príde k písaniu o láske, nikdy som nebol veľkým fanúšikom agresívnej hudby. Pre mňa je kľúčom melódia. Je to veľký faktor každej skladby. Vyrastal som v 80. rokoch, takže som vyrastal pri hudbe Duran Duran, Depeche Mode a veľa "vlasatých" metalových skupín – väčšina z nich bola z L.A. Je to kombinácia tohto. Prirodzene, píšem veľmi melodické piesne, zároveň veľmi melancholické. Nikdy som nemal rád šťastné piesne. Keď si extrémne šťastný a si spokojný s tým čo máš, vtedy na hudbe nepracuješ. Zvyčajne vezmeš do rúk gitaru keď ťa niečo trápi a ty nevieš čo to je. Keď je ťažké vyjadriť pocity v konverzácii, vtedy beriem do rúk gitaru, je pre mňa ľahké sprostredkovať pocity prostredníctvom piesne. Tak je to u mňa. Myslím, že to čo sme dosiahli na tomto albume je príjemná harmónia. Keď sme pracovali s Mattom, viac či menej sme robili vedomé rozhodnutia. Mená, o ktoré sme sa opierali boli Depeche Mode, The Cult a Guns N´Roses. Chcel som, aby album mal európsku melanchóliu v tom istom čase aby mal priamosť a dostupný rockový zvuk. Screamworks je určitým spôsobom ako film Davida Lyncha. Pokiaľ nič nevieš o Blue Velvet, choď do kina, pozri si začiatok a povieš si "začína to celkom obyčajne". A zrazu sa udejú divné veci, a si tak zhypnotizovaný filmom, že na jeho konci proste odpadneš. To je druh hudby ktorú mám rád – vezme ťa to niekam vľavo mimo centra, ale keďže to používa tradičné metódy, ani sa ti to tak nezdá, umenie pre umenie.
Porovnanie s Davidom Lynchom skutočne sedí pretože obaja rozpracovávate témy viac než čokoľvek iné.
Jasne, vždy sa dá urobiť nekonečne veľa prirovnaní. Myslím, že sila tejto konkrétnej skupiny je skutočnosť, že zvuk je veľmi prirodzený. Skutočne sme nad tým veľa nerozmýšľali. V Štúdiu, sme boli z toho vo vytržení a mali tak trocha závrat, keď nám skladba pripomenula hit Bonnie Taylor z 80.rokov. Bolo to ako "Toto je tak zlé až je to dobré". Je v tom istý pocit detskej radosti pri tvorbe albumu. Je to ako byť decko v obchode s cukríkmi keď pracuješ v štúdiu s dobrými nástrojmi a máš možnosť vyjadriť sa presne takým spôsobom ako chceš. Moji rodičia počúvali množstvo spevákov a zároveň textárov, môj otec bol veľkým fanúšikom Emmily Harris. Keď som bol dieťa, nič som o hudbe nevedel, toto boli veci pri ktorých som vyrastal – veľa melancholických spevákov – textárov ako J.J. Cale a nejaké západné country veci. A taktiež, môj otec mal rád Motown a soulové veci. Hudba, ktorú som počúval bola vždy rôznorodá. Keďže je toľko rôznych žánrov hudby ktorú milujem, nikdy som nechcel aby sa naša kapela ohraničila alebo zaškatuľkovala. Nechceli sme povedať "sme metalová skupina a nič iné nehráme" alebo "sme popová skupina" a pod. Chceli sme len preskúmať všetky možné cesty ako zlepšiť naše piesne.
Aký je príbeh za skladbou In Venere Veritas?
Je to jedna z prvých piesní na ktorej som z albumu začal pracovať. Je to taktiež jedna z piesní, ktorá sa snáď milión (gazilión) krát nezmenila. Zvykol som bývať veľký fanúšik Charlesa Bukowského. Až tak veľký, že som sa stal sám opilcom. Bol som na tom zle. Očividne, stará latinská fráza "In vino veritas" skutočne znamená "vo víne je pravda". Keď som prestal s pitím, smial som sa na tomto výroku pretože Vino ako víno znie dosť podobne Venus. Rozmýšľal som nad výrokom v láske je pravda. Pre mňa, môžeš povedať niečo úplne pozemské, priame, ale keď to povieš latinsky, môžeš povedať čokoľvek ale vždy to znie tak sk****vene nadnesene (smiech). Smial som sa sám sebe, pretože zrazu to znelo tak veľkolepo a pompézne v zábavnom zmysle. Opýtal som sa či môžeme ponechať v piesni latinskú časť alebo či to znie moc technicky. A stalo sa to. Píšeš pieseň, hráš ju na akustickej gitare, donesieš ju do skúšobne, s chalanmi jamuješ a tu je album. Je tam toľko malých kúskov puzzle a toľko vecí, čo sa stali v priebehu. Bolo by možné napísať knihu o každej piesni. Je vždy toľko veľa zmien a malých vecí, ktoré sa dejú, že dokonca ani ja si nepamätám všetky príčiny prečo skladba znie presne tak ako teraz.
Toto musí pre teba robiť skladby tiež zaujímavými.
Snáď! A znova, snáď to nie je príliš multi-vrstvené, že by to znelo až zmätočne. Myslím, že to je druh rovnováhy, ktorú sme v rámci skupiny hľadali, a myslím že sme ju celkom dobre týmto albumom dosiahli. Milujem vrstvené albumy a albumy, ktoré si môžeš gazilión krát vypočuť. Hoci, niekedy trvá roky zamilovať si album alebo pochopiť ho ak je príliš zložitý. Je to veľmi presná línia. Vždy sme sa pohybovali po okraji. Myslím že tento krát sme to podali správne a som celkom šťastný a hrdý na album, čo je tak trocha čudné, pretože zvyčajne si album už unudený. Pracoval si na niečom tak dlho až je to staré, ale tento stále pôsobí čerstvo pre mňa, aj keď bol nahraný minulé leto.
The Foreboding Sence of Impending Happiness vyniká. Dostala múdry názov, úžasnú melódiu.
To bol skutočne jednoduchý akustický kúsok o ktorom som si myslel, že bude peknou prestávkou, centrom Screamworks. Začali sme nahrávať gitarovú časť skladby a Linde dostal divnú infekciu. Neviem čo sa stalo, či ho uhryzol pavúk alebo čo, ale jeho ruka tak opuchla, že vôbec nemohol hrať. Musel ísť k doktorovi, aby mu na to predpísal nejaké antibiotiká. Niekoľko dní si od štúdia oddýchol. V podstate sme tie dni veľa toho robiť nemohli, pretože to bolo obdobie, keď tam mal byť Linde. Počas týchto dní sme sa s Mattom spoznali viac na takej umeleckej úrovni. Začali sme sa s piesňami hrať. Prišiel s niekoľko nápadmi, ja som prišiel s niekoľko nápadmi. Chceli sme zvuk 80. rokov, ale zároveň mať takú zvučnosť a éterickú atmosféru, v porovnaní s tým čo sme vyprodukovali v minulosti. Keď bol celý album hotový, prišlo to priam prirodzené pre túto pieseň byť poslednou – trocha čudácka skladba albumu. Milujem tú skladbu. Nie je to ten elektronický zvuk. Nie je to niečo, čo predpokladám, že by HIM v budúcnosti urobil. Bol to úspešný experiment. Milujem tú filmovú kvalitu čo skladba má. To je mágia hudby. Občas sa stane, občas nie. S týmto jedným kúskom to bola šťastná nehoda.
Venus Doom mal veľa L.A. atmosféry v sebe pretože si väčšinu napísal tam. Je Screamworks pripútaný viac k pocitom namiest ku konkrétnemu miestu?
Ak mám byť úprimný, neviem. Od vtedy čo texty píšem, nemyslím že by ich určité miesto ovplyvňovalo. Zvyčajne pracujem na piesni pomerne dlhý čas, na rôznych miestach. Nikdy to nie je tak, že by ma k písaniu inšpirovala jedno mesto, jedna krajina. Vždy je to kombinácia množstva rôznych vecí, ktoré sa vtedy dejú – hudba ktorú počúvam, vplyvy ktoré v ten moment pociťujem – všetko je vplyvom. Páči sa mi skutočnosť, že väčšina albumu bola napísaná v mrznúcich Helsinkách uprostred zimy, keď je všetko tak temné a chladné. Počas leta som bol v L.A. a to bola proste iná klíma. Bolo fajn nájsť, povedzme, svetlejšie odtiene čiernej.
Čítal si vôbec niečo počas toho ako si písal Screamworks?
Keby som si tak pamätal. Na niektorých skladbách som pracoval tak dlho. Počas 2009 som bol lenivý. Bol som tak zahĺbený do hudby, že som nebol schopný sa koncentrovať na čítanie. Čítam veľa počas turné. Ale zas, to čo čítaš počas turné sú zvyčajne mizerné veci. Potrebuješ niečo čo rýchlo prečítaš, čo je ľahko stráviteľné, kvôli čomu neprídeš o spánok (smiech). Nič som neštudoval počas tvorby albumu. Mám rád texty dotýkajúce sa literatúry, pretože na konci to dobre vyznie. V lexikóne pop hudby sú slová ako „baby“ pre-používané. Keď sa ti slovo „baby“ vyskytuje vo fráze, ktorá je poetickejšia, dáva tomu hĺbku a dôvod prečo je použité. Rád používam klišé. Mám tendenciu prekombinovať texty a to ich nevyhnutne nerobí lepšími, ale je to časť toho čo skutočne na hudbe milujem – je to záležitosť srdca a aj rozumu.
Ku ktorým autorom sa chceš vrátiť?
Rozmýšľal som práve že by som si mal opäť prečítať všetky veci od Edgar Allan Poe. Čaká to na mňa. Poriadne som jeho diela nečítal od mojej puberty. Začal som niečo čítať, ale potrebujem byť v istej nálade, stave a rozpoložení mysle pre skutočné študovanie niekoho. Nemal som čas to poriadne nasať. Nemôžem povedať že mám obľúbených autorov. Mám knihy, ktoré sa mi páčia, ale nie je jedna najobľúbenejšia. Ako filmy, pôsobia na teba rozdielne v závislosti od toho v akej si nálade. To isté platí pre hudbu. Ak chceš ísť von v piatok večer, počúvaš inú hudbu ako keď si mrzutý, melancholický a nechceš vyliezť z postele. Pravdepodobne jediná skupina ktorú počúvam v obidvoch stavoch je Black Sabbath. Takže nejaké výnimky sú (smiech).
Source/zdroj: artistdirect
Photography by Jari Kaariainen
No comments:
Post a Comment