2010/02/07

Interview with Ville Valo from HIM: Shattered By Hope

Slovak translation of The Aquarian Weekly interview with Ville Valo.
Slovenský preklad rozhovoru z The Aquarian Weekly s Ville Valo.


Frontman skupiny HIM Ville Valo znie tak trochu ohromený, keď mi zdvihne telefón. Lieta medzi rozhovormi s novinármi, mixom špeciálnych nahrávok a prípravou na svetové turné, ktoré začne koncom februára v Austrálii, ďalej v Anglicku a koncom marca v USA. Ale veci nie sú až tak drsné – skupina mala krátku prestávku, od turné od roku 2008, či vydaného štúdiového albumu z 2007, kedy vyšiel ťažký Venus Doom, album inšpirovaný Black Sabbath. Síce nedosiahol predajnosť zlatej platne – všeobecne predajnosť albumov celkovo klesla – pokračoval v umeleckom rozvoji skupiny a priviedol ich na nové územie.

Nový HIM album, Screamworks: Love In Theory And Practice, je siedma štúdiová doska skupiny a ponúka príjemný kontrast voči svojmu predchodcovi – energická manifestácia tvrdej rockovej agresie a popové melódie, skombinované so zvukom synťákov 80. rokov a chrumkavé gitary s Valovým spevom, krikom v rámci chytľavého mixu. Tí čo si mysleli, že táto päťčlenná skupina by sa mohla spustiť pri nových spôsoboch objavovania temnej a tragickej stránky lásky, tento album ponúka poprenie týchto obáv. Melódie sú kratšie a ráznejšie (13 skladieb trvá cez 45 minút), a aj balady sú viac rockovejšie ako na ich predchádzajúcich počinoch.

Spevák tvrdí, že príprava nového HIM albumu bola podobná skúsenosti s tvorbou piateho albumu skupiny, Dark Light, ktorý bol vydaný v 2005 a urobil z nich hviezdy v USA. V obidvoch prípadoch tvoril hudbu v Helsinkách počas zimy, keď je krajina "pekne tmavá a melancholická", potom letel do L.A. nahrať to. "Dalo to tomu pekný yin a yang efekt", Valo vysvetľuje tento dvoj-kontinentálny proces, dopĺňajúc že producentom bol tentokrát Matt Squire, ktorý pracoval s Panic! At the Disco, Boys Like Girls a Taking Back Sunday. "Chcel som mať ten veľký americký zvuk bicích na albume a udržať zvuk synťákov pekne synťákové, ako opak ku kopírovaniu skutočných nástrojov ako klavír, sláky alebo čokoľvek iné – udržať ich ako Depeche Mode, Duran Duran, podobné ako v 80.rokoch. Matt i ja sme sa narodili v 76tom, takže sme viac menej vyrastali počúvaním tých istých vecí. Našou bezbožnou trojicou boli Depechce Mode, The Cult a Guns ´N´Roses."

Aj napriek hĺbavej nálade Screamworks, si človek nemôže nevšimnúť, že napriek stiesnenej nálade, hudba znie akosi svetlejšie, dokonca s viac nádejou. Znie to akoby bol niekto zamilovaný.

"Vieš, chvíľku som bol na pokraji, počas práce na albume", priznáva Ville Valo, "ale pravdepodobne to nie je jediná vec čo ovplyvnila náladu zvuku. Je to prvý album na ktorom som pracoval úplne triezvy. Nikdy som síce nepísal pieseň sťatý, ale po dlhom dni skúšania som zvykol zamieriť do baru. Tentokrát som šiel späť domov a začal pracovať na Pro Tools, takže som prakticky strávil dvojnásobok času len prácou na tom oproti hocijakému inému albumu, ktorý sme spravili. Investoval som do neho veľa energie."

Vracajúc sa na chvíľu späť k tej láske – bol frontman zamilovaný počas prípravy albumu a je ešte stále? "Povedzme len že neverím, že som stratil nádej, v tej dobe som ale nebol naklonený k tomu stretávať sa s niekým, no zrazu mi padla sánka" pripúšťa. "A potom sa to stalo a bolo to fantastické. Ale môj bizarný zmysel bytia spôsobil, že som prakticky viac o tom písal na album, ako s ňou o tom hovoril. Dúfam, že to bude pokračovať, ak mám byť úprimný, ale to je ľahšie povedať ako urobiť. Veľa cestujem. Povedal som, že chcem byť v rovnováhe so sebou samým a mať tú mentálnu alebo duchovnú stabilitu byť schopný niečo inému ponúknuť nie len brať. Veľa ľudí, keď majú vzťah alebo sú vo vzťahu, sú v ňom len preto aby brali. Nič nikdy nedávajú. Radšej by som sa snažil o dobrú atmosféru a potom nejaké nové dobrodružstvo. Povedzme, že na tom pracujem."
Zvyčajne bol Valov romantický život súkromným, ale je jasné, že na poslednom HIM disku pracoval inak, temné tóny často pritiahnuté jeho zmyslom pre humor. V skladbe Scared To Death nesmelo spieva "Nemám strach povedať že ťa milujem....nie viac ako som zvykol mať" A potom tam je jeho zamilovaná óda Katherina Wheel (ktorá je v istom zmysle podobná písaniu balady pre kovovú nevestu), nespomínajúc názvy ako Shatte Me With Hope a The Foreboding Sense Of Impending Happiness. Môže byť v styku s jeho vnútrom, ale si je vedomý, že napriek svojmu tragi-romantickému prostrediu sa môže dostať cez vrchol.

"Je veľa strašidelných vecí na tom byť šťastným"
vyratúva Valo. "Je to smiešne ako som sa zmenil na trocha pustovníka a žil opustený život prácou na skladbách. Zrazu dospeješ, a hlavne vďaka triezvosti si citlivý na všetko okolo teba, a proste nechceš padnúť na hubu. Máš zmysel pre niečo krásne, ako kvitnúcu kvetinu, ale nie si si istý, čo s tým robiť. Je to krásne tak ako to je, nie si si istý či chceš aby zakvitla a potom v istom bode odkvitla a umrela. Nie si si istý čoho chceš byť svedkom, alebo chceš byť pri všetkom? Alebo nie? Je to skôr filozofická otázka nižšej strednej."

Spevákova abstinencia, ktorá začala nejak okolo júna 2007, bola cestou, ktorá mu otvorila oči pre nové veci, ale taktiež bola osvietením v menej zjavných smeroch akoby mohli ľudia očakávať. Hovorí, že sa nedotkol žiadnych drôg alebo chľastu. To bola tá ľahšia časť. "A znova, hovorím, keď sa ma ľudia pýtajú ako sa cítim byť triezvy a byť v rockovej skupine a hrať v baroch a kluboch a to všetko, s čistou hlavou vidíš jasnejšie ako je veľa vecí dodrbaných" prezrádza. "To je ako to funguje. Nič sa nezmenilo. Len vidíš to zlo vo svete viac detailnejšie, keďže svet nie je rozmazaný. Nezmenilo sa to na lepšie."

Znie to ako ponuré metafyzické hodnotenie, ale Valo sa o sebe mnoho naučil počas jeho triezvosti. V skutočnosti, táto vnútorná analýza taktiež ponúka objasnenie do vracajúcich sa tém lásky, straty, potešenia a bolesti, ktoré prevládajú v celej podstate jeho práce. "Som rovnaký ako som bol keď som mal 14" uzatvára frontman. "Zaujímam sa o tie isté veci, ľahko zlúčiteľné s mojím vlastným svetom plným hudby a divných filmov a všetkého toho. Niekoľko mesiacov dozadu som o tom hovoril s mojou mamou a ona povedala že starnúť znamená že tvoje telo starne, nie tvoja myseľ. Tvoja myseľ a tvoje myšlienky sú presne také isté ako vždy boli. Niečo sa naučíš z chýb. Vieš že nemáš pchať prsty do zástrčky, ale vždy nájdeš nejakú obdobu toho, viac či menej, a urobíš nové chyby a snáď sa z nich poučíš. Hlavné je nenosiť záťaž svojich chýb z minulosti len preto, že si nebol schopný sa cez ne preniesť. Ľudia hovoria, že si nosia svoj kríž, ale veľa ľudí má tendenciu, hlavne vo vzťahoch, proste ten kríž prehodiť na druhého. Nechceš niesť na chvíľu môj kríž aby som si oddýchol? A myslím, že to nie je fér. Ale potom, ako sa hovorí, v láske a vojne je všetko dovolené."

Niekedy je tá vojna vo vnútri človeka. K tvorbe prvej piesne zo Screamworks, In Venere Veritas, hovorí Valo "sú rany ktoré sa nevyliečia" Toto vyhlásenie je odozva na to čo vidí, tendencia mnohých ľudí zahrabať zlé spomienky hlboko a snaha zabudnúť na ne. "Skončil som v situácii, keď sa im proste vyhnúť nemôžeš." dopĺňa. "Proste na tie veci nemôžeš zabudnúť, takže som to radšej vzal ako lekciu. Považujem život za, viac či menej, sériu chýb, a ty sa z nich učíš, takže tie isté nespravíš. Ale potom sa otvoríš pre nové chyby. Je to všetko o padnutí na hubu."

Na konci sa zdá, že spevák je vtiahnutý do tajomstiev lásky ako sa snaží pochopiť jej zložitosť. Jedna z piesní, ktorá sa tejto témy dotýka Love The Hardest Way, ktorá v texte zahŕňa frázu "Baudelaire in Braille" referujúc na prácu známeho francúzskeho básnika z 19.teho storočia, ktorého práca bola považovaná ako za romantickú tak škandalóznu v tých časoch.

"Pre mňa je to pekná fráza"
hovorí Valo. "Je podobná prvému veršu piesne "láska je diabol počítajúci slzy v daždi za zvuku škrípajúcej symfónie nechtov škrabajúcich po tabuli". Nedáva to zmysle a je to veľmi zložité. Vysoko poetické a nadnesené. Baudelaire bol spustnutá a pritom strhujúca, podmanivá postava, jeho práca zahŕňa všetky tieto aspekty osobnosti, možno až prehnane. Pre mňa je láska ako Baudelaire in Braille. Je to matematická rovnica, na ktorú nepoznám odpoveď a som si istý, že ju ani poznať nechcem."

Pic: cover of February issue The Aquarian Weekly
Photo: © 2010 Heartagram
Interview done by Bryan Reesman

No comments: