Ville interview for Outburn magazine

Another interview with Ville Valo, this time for Outburn Magazine, March 2010.
For English text click for bigger picture, below is Slovak translation.

Ďalší rozhovor s Ville Valo, tentokrát pre časopis Outburn, z marca 2010.
Pre anglický text kliknite na zväčšenie obrázku, nižšie slovenský preklad.


Pri tak melodickom a chytľavom albume ako je váš posledný, považuješ tvorbu hudby za ľahkú alebo za ťažkú prácu?
Tvoriť hudbu je vždy ťažké. Základné myšlienky vzniknú celkom rýchlo, ale musíš na nich pracovať, je neskutočné koľko rôznych alternatív je k dispozícii – aj keď používaš len štyri verše (smiech). V populárnej hudbe, vo veľa skladbách, nie je používaných veľa veršov, a preto je až čudné ako maličký detail môže zrazu kompletne zmeniť atmosféru skladby. Nepovedal by som, že robiť toto bolo ťažšie či ľahšie, ale na poslednom albume sme mali veľa dlhých piesní s veľkými inštrumentálnymi časťami a temnejší, sýtejší zvuk, no a po príchode domov sme nechceli znova to isté. Takže tento krát hlavný konceptu bol udržať skladby kompaktné, ale vyplnené hudobnými informáciami, mesiace a mesiace sme mali 12 hodinové skúšky, pokým sme to prepracovali do perfektnej podoby. Demá ku každej skladbe sme nahrali viacej krát a vyskúšali množstvo spôsobov aranžmá, takže to bola zaujímavá a veľmi intenzívna práca, dať album dokopy. Vyrastal som s hudbou 80. rokov, narodil som sa v 76, takže môj prvý album bol Animalize od Kiss, ďalšie veľké albumy pre mňa boli Live After Death od Iron Maiden plus nejaké sólo albumy Ozzyho. V tom istom čase v rádiách bežal Duran Duran a Nik Kershaw, všetky tieto popové veci, a rozsah týchto dvoch svetov bol veľkým vplyvom pre to ako Screamworks znie.

Je niečo na albume Screamworks čo by mohlo fanúšikov prekvapiť?
Mali sme skvelú možnosť spraviť albumy, ktoré boli, čo sa chuti týka, podobné. Nemôžem len tak z ničoho nič zmeniť hlas a to ako spievam, Gas zas spôsob hrania na bubnoch, takže základné ingrediencie sú viac menej rovnaké na každom albume. Ale čo sme objavili je, že v niektorých krajinách sú isté albumy cenené viac. Dark Light (2005) je najznámejší album v Štátoch, Razorblade Romance (1999) je najznámejší v Európe, Love Metal (2003) v UK. Všetci títo ľudia vidia skupinu z iného uhla, čo je dobré v tom, že zvuk HIM nie je zaškatuľkovaný. Nie je ani jeden album, ktorý by bol považovaný za omnoho viac lepší než zvyšné natoľko, aby sme sa museli snažiť ho prekonať. Takže aj napriek tomu že tento je pravdepodobne chytľavejší, stále si myslím, že je to kombinácia všetkého čo sme spravili v minulosti. Možno je trocha viac ako z 80. rokov. Pre mňa vytvára atmosféru kombinácie Guns N Roses a Depeche Mode, len o niečo surovejší energický rock n roll pocit spolu s trocha gay pocitom 80. rokov, veci ako Frankie Goes to Hollywood, Kraftwerk alebo Duran Duran, tak hanebne syntetické popové veci. Zvyčajne, keď sú použité synťáky tvrdším spôsobom, znejú viac priemyselne alebo veľmi tvrdo, ale my sme chceli kombináciu hard rock a synťákového popu a v centre toho moje melancholické pospevovanie. Myslím, že je to dobrá kombinácia.

Aké bolo skúšanie? Bolo pracné alebo šli veci pomerne ľahko?
Bolo to niečo medzi. V každom prípade som pri skúšaní v strese. Nezáleží na tom, či šiel deň dobre alebo nie, proste taký som vždy bol. Nahrávali sme v Los Angeles, na mieste s názvom The Lair s Matt Squire. Stretli sme sa s množstvom producentov, ale z nejakého dôvodu sme my dvaja boli na rovnakej vlnovej dĺžke od prvého stretnutia. Tiež sa narodil v 76, vyrastali sme pri podobných kapelách. Ako aj ja, je dosť oduševnený pri rozprave o hudbe. Obaja sme rovnako hyperaktívny keď začneme diskutovať o malých detailoch, ktoré Brian Eno spravil v The Joshua Tree od U2. Matt a aj jeho inžinier Travis Huff, ktorý bol tiež veľmi dôležitý človek v štúdiu, boli obaja riadne špecifickí pri kontrole vecí a dodržiavaní termínov. Skutočne to bol skvelý čas.

Znie to tak ako si predpokladal?
Znie. Znie to veľkolepo, ale nie je tam tona zbytočností a pravdepodobne je to najmenšie množstvo skladieb, čo sme kedy pripravili na album. Chceli sme udržať zvuk čo najviac v tradičnom rock n roll ako to je možné, trvalo dlho dostať prejav do správnej podoby. Radšej sme použili len dve skreslené gitary, ako zdvojovať a prekrývať ich, takže to musíš ihneď správne previesť. Sú počuteľné, nemôžeš to odsrať, alebo aspoň nie priveľmi (smiech).

Vychádzali ste v štúdiu dobre alebo ste sa zvykli hádať za to čo bolo nahrané?
Nuž, poznáme sa tak dobre že sa nedostávame do veľkých rozporov. Je to celé o tom "toto sa mi nepáči", niekto sa spýta "prečo?" Potom sa o tom rozprávame a skončíme tým, že pochopíme jeden druhého a nájdeme najlepší spôsob pre každého. Toto sú malé veci, ale taktiež je to dôvod prečo mať správneho producenta, ktorý má elementárny zmysel občas rozsúdiť. Je toľko myšlienok víriacich okolo a ak by si ich všetky zhmotnil, skončilo by to skutočným mixom ktorý by znel ako sračka. Časť toho je vedieť kedy so skladbou skončiť, vedieť kedy je dokončená, Matt bol v tomto skutočne dobrý. Matt a ja sme vychádzali dobre, no nezhodli sme sa v jednom bode kedy som bol skutočne vytočený ale povedal som "vezmem si deň voľna, upokojím si nervy". A nakoniec to bolo fajn. Niekedy, veci sa môžu stať moc serióznymi alebo mi na nich príliš záleží, ale to môže byť aj dobré, radšej ako to mať na háku.

Aké témy lyricky pokrývaš na Screamworks?
Ako zvyčajne – ženy a mužov a ako ťažko spolunažívajú. Pre veľa ľudí sa ich svet točí okolo ich vzťahov. Ovplyvňujú všetko – tvoje vierovyznanie, tvoju politickú orientáciu, všetko okolo teba. Pre mňa, to pôsobí ako jediná téma hodná písania. Myslím si, že isté témy zvládnu lepšie iní umelci. Nechcem súťažiť s Manowar. Väčšina mojich obľúbených skladieb, či je to Sympton of the Universe od Black Sabbath alebo Let Me Be Your Teddy Bear od Elvisa Presley, vždy boli o láske a vzťahoch. Je to pre mňa silná téma a zdá sa, že som sa ocitol v množstve bizarných situáciách, takže vždy mám množstvo tém o čom písať.

V akom bode si sa rozhodol že musíš prestať s pitím?
Bolo to presne po zmixovaní a dokončení Venus Doom, zrazu boli voľné mesiace ktoré sa zdali ako dar z nebies, pretože vydanie Venus Doom bolo o mesiac posunuté. Poznal som sa natoľko, aby som si uvedomoval, že som v otrasnom stave. V skutočnosti som trocha obmedzil moje pitie, aby mi bolo lepšie, ale som príliš workaholic, takže som vedel že bude pre mňa nemožné len tak zrazu sám skoncovať s pitím za jeden mesiac. Poznám moje slabosti. Som slabý v hovorení "nie". Vždy sú projekty na ktorých by som mohol spievať vedľajšie vokály, alebo niečo na čom môžem s niekým pracovať. A to vždy vedie do situácie kde idem a poseriem to, čo je sladké a príjemné. Miloval som to, ale po zvracaní krvi, začneš mať pocit, že toto nie je nevyhnutne spôsob akým by si mal fungovať (smiech). Doktor to taktiež povedal, takže som sa pozrel na to aké mám možnosti a rozhodol som sa ísť do Malibu. Bolo to neskutočne drahé, ale taktiež krásne, skutočne to považujem za moju prvú dovolenku počas 10 rokov. Bolo to prvý krát čo som nemal pri sebe mobil. Nemal som počítač... mal som gitaru, ale nemal som žiadne nahrávacie zariadenie. Bol som to len ja trasúci sa počas prvého týždňa a pol a potom som začal dobre jesť, vychutnávať si slnko a fajčiť toľko cigariet ako sa dalo počas spoznávania nových kamošov. V podstate to bolo celkom zábavné. Čudné ale zábavné.

Aké je to byť po prvý krát triezvy na turné?
Bolo to spočiatku strašné, pretože som bol zvyknutý na skutočnosť, že keď som pocítil motýle v bruchu pred vystúpením, vypil som štyri pivá a bolo fajn, viac si nervy necítil. Takže, robiť to triezvy bolo spočiatku nervy drásajúce, nevedel som čo s tým, ale potom zas, o to lepšie som spieval. A ako som bol triezvy, dokázal som lepšie spať, čo bolo dobré. Predtým, som sa ocital na toľkých neskutočných sur-reálnych oslavách a v situáciách cez pitie, miloval som to, no spomienky na to budú beztak pretrvávať po celý život. Keď mi dojdú nápady, možno sa dám na fajčenie cracku, ale snáď to nebude tak skoro.

Bol to boj zostať triezvy?
Vôbec. Niekedy mi chýbajú tie šialené miesta na ktorých skončíš keď si opitý, pretože spôsob akým pijú Fíni, nie je že máš príležitostne jedno pivo alebo dva poháre červeného vína k večeri. Zvyčajne keď ideme von pijeme do opitosti. V bare si dáme osem pív. Nezájdeme tam len na kus reči a pár klábosov. Jedna z vecí ohľadne krčmovej kultúry, ktorú postrádam, je skutočnosť, že môžeš vôjsť do podniku, objednať si Stella, pofajčiť si, nájsť nejakých priateľov. Ale teraz, nemôžeš fajčiť v žiadnom podniku, divne tam smrdí. Smrdí to tam po zvetranom pive a pote, a je to strašné. A ak nepijem, nechodím tak často von, a taktiež mi nechýbajú stavy opice. Je veľmi málo, čo mi na pití chýba.

Aký je v týchto dňoch tvoj pohľad na život? Si pozitívny v tom čo je pred tebou?
Som veľmi vtipný pesimista alebo nesmierne lakonický optimista. Myslím že to veľmi závisí od dňa. Keď si zapneš telku a pozeráš CNN, je tam veľa vecí ktoré určite nie sú vo svete v poriadku, ale potom zas aj veľa vecí, na ktoré sa nemôžem sťažovať. Mám strechu nad hlavou a chlieb na stole, mám šesť balenie Coca Coly v chladničke, niekoľko škatuliek cigariet, takže sa skutočne nemôžem sťažovať. O základné nutričné hodnoty je postarané veľmi dobre, a byť muzikantom, je niečo čo nikdy nemôžeš brať za samozrejmosť. Takže som veľmi šťastný v tom zmysle, ako veci sú, ale očividne veci by mohli ísť lepšie v celkovom meradle.

Znepokojuješ sám seba tým aké množstvá platní skupina predáva alebo je to niečo nad čím nepremýšľaš?
V týchto dňoch, je nemožné merať stupeň úspechu tým, koľko albumov si predal. Hovorí sa, že predať v týchto časoch sto tisíc platní v štátoch sa rovná jednému miliónu predaných v 80. rokoch, takže v tomto zmysle áno, chcel by som byť späť v 80tich (smiech). Je srandovné ako ľudia očakávajú, že hudobníci žijú život plný luxusu, žijú ako hviezdy, majú úžasné autá a také veci. Neviem ako by sme to mali robiť, pretože nikto už viac kvôli nelegálnemu sťahovaniu nezarobí toľko prachov predávaním platní. Čím viac predáme, tým lepšie, očividne, ale nie je to dobré pre nikoho. Myslím, že posledný album U2 sa predával počas prvého týždňa naprd v Štátoch, a to je jedna z najväčších skupín na svete ktorá vždy predá milióny albumov, takže sú to divné časy pre hudbu. Ale, hudba nie je tak drahá, teraz máš možnosť si kúpiť len jednu skladbu ktorá sa ti páči. Nemusíš kupovať celý album, ako si musel predtým, takže si myslím, že ľudia by mali rešpektovať hudobníkov alebo hudbu ktorá tvorí zvukový podpis v ich životoch trocha viac. 99 centov nie je veľa peňazí za skladbu, ktorá má byť podmazom pre nejaké veľké dobrodružstvo ktoré si budeš pamätať po zvyšok života.

Source/zdroj: scanned by elegy_69, Valo Daily