Valo interview by Bryan Reesman - "Dark Illusions"

Browsing through web I find extra questions from interview with Ville Valo which didn't make it to The Aquarian Weekly Magazine. The original english article you can read at Bryan Reesman's blog, the Slovak translation is below.

HIM má zažitý štýl so špecifickými prvkami, ktoré rezonujú u vašich fanúšikov. Je ťažké objaviť sám seba na každom ďalšom albume?
Ak mám byť úprimný, nejde o vedomé rozhodnutie a snahu sa zmeniť. Mám pocit, že každé dva roky, keď začnem pracovať na novom albume, píšem z inej perspektívy. Máš iný uhol pohľadu na rovnaké veci, vďaka všetkým chybám, ktoré si spravil a ponaučeniu, ktoré si z toho získal. Myslím, že sa to stane veľmi prirodzene a veľmi organicky. Nie je to o tom, že teraz sme spravili takýto druh albumu a teraz potrebujeme takýto. Nikdy naozaj nevieš ako bude album znieť, až pokým nie je hotový, takže nie je veľa priestoru pre špekulovanie predtým ako sa to udeje, pretože by to veľmi ľahko mohlo zabiť iskrenie a mágiu, ktorá sa v štúdiu deje. Je ľahké zaškatuľkovať sa. No je dobré mať nejakú predstavu o tom, ako by mal album znieť, ale potom to nechať tak.

Ako sa nabíjaš energiou medzi albumami?
Nedobíjam sa. Len pokračujem v písaní. Nikdy neprestávam. Zvyčajne keď skončí turné, je to vždy veľká úľava, pretože turné si vyžaduje veľa z fyzickej kondície. Snažíš sa zostať zdravím počas cestovania. Je to celkom zaneprázdnená a divná existencia, takže keď sa vrátim domov trocha dospávam, a potom z ničoho nič sa objaví množstvo nových skladieb a niekoľko nových nápadov. Vždy sa to deje prirodzene. Stále so sebou nosím akustickú gitaru, takže píšem aj počas turné, ale je náročné čokoľvek dokončiť kvôli nedostatku času.

Spolupracoval si so Cradle Of Filth, 69 Eyes, Apocalypticou a s Natalia Avalon si prerobil skladbu "Summer Wine". Hosťoval si posledne ešte u niekoho o čom ľudia nevedia?
Za posledné roky v niekoľkých kapelách. Veľa vecí vzniklo na základe toho, že niekoho v tej kapele poznám alebo sme starí priatelia, a proste sme si len pospevovali, nahral som vedľajšie vokály alebo čokoľvek iné. Pri spolupráci s Cradle bol rozdiel v tom, že chceli hlavné línie pre skladbu Byronic Man. Počas nového roku som naspieval nejaké vedľajšie vokály pre nový počin Anathema. Neviem či sa to dostane na album. Spravil som refrénovú časť. Povedal som im, urobte s tým čokoľvek, ak to chcete a urobí to skladbu lepšou. Ak nie, proste to zničte. Je mi to jedno. Mám rád tú pieseň a Anathema boli veľkým vplyvom pre moju tvorbu. Je milé, keď sa to deje prirodzene a keď je v tom aj obsiahnuté priateľstvo. Zdá sa, že také niečo sa raz, dva krát do roka stane, takže to skutočne nemusím vyhľadávať.

Po toľkých rokoch, je niečo čo by o tebe mohlo fanúšikov prekvapiť?
Možno že som v podstate nudný a pomerne tichý. Neviem čo si naši fanúšikovia alebo iní ľudia myslia. Proste nemám predstavu. Ak majú nejaké ilúzie, myslím si, že čím viac fám o skupine tým lepšie. Skupina môže vytvárať ilúzie a je to ako čítať dobrú knihu. Necháš predstavivosť vykonať svoje, ako opak ku zlým filmovým verziám odhaľujúcim všetko.

Na youtube som našiel video zo stretnutia s nejakými fanúšikmi. Pociťuješ bezmocnosť že tvoj život môže by prezentovaný globálne a že niečo, čo si ani nepamätáš, skončí na nete? Je to divné?
Áno, ale nemyslím na to. Je aj veľmi divné koncertovať v týchto dňoch, keďže už viac nesmieš fajčiť, ľudia držia miesto zapaľovačov svoje mobily a veľa ľudí sa ani nebaví, pretože všetko len nahrávajú na iPhone. Je divné, že si kúpia vstupenku na koncert skupiny, ktorú majú radi, a potom vlastne strávia celý večer nahrávaním videí v mizernej kvalite aby to mohli dať na youtube.

Máš pocit že rock n roll tak niečo stráca?
Myslím že fanúšikovia niečo strácajú. Rock n roll je ako herecká hviezda. Mŕtva desať rokov a potom opäť na výslní. Je to istý druh zmŕtvychvstania. Na scéne je niekoľko nových veľkých, dobrých rockových kúskov, ale nič super, super nové a vzrušujúce, čo by som nepočul, takže si myslím, že čoskoro nadíde čas a objaví sa niečo ako nový Marilyn Manson, fenomén. Musí niečo také prísť.

Ako je ovplyvnený HIM problémom nelegálneho sťahovania a kopírovania a faktom že albumy sa už tak dobre nepredávajú?
Niekto mi povedal, že predať v dnešných dňoch 100 000 albumov v US je ako predať 1 000 000 v 80. rokoch. Takže si myslím, že sme len chudobní. A potom znova, určitým spôsobom je to dobre, nie je rozumné stať sa hudobníkom kvôli bohatstvu. Možno tak vypadlo z hry množstvo pozérov, ktorí šli materiálne bohatstvo hľadať niekam inam. Rýchle autá a to všetko. Myslím, že veľa ľudí ktorí skutočne chcú robiť hudbu, sú v biznise. Nemajú na výber. Jediný problém ktorý vidím je fakt, že v dnešných dňoch všetky skupiny sú veľa na turné. Kapely robia turné, lebo sa albumy nepredávajú, a tak si z toho kapely nezarobia na živobytie, čo znamená že ak tento trend bude pokračovať, veľa skupín sa dostane na mŕtvy bod. Povedal by som, poďme spraviť svetové turné zdarma a uvidíme čo to spraví. Je to ale hlúpy nápad, pretože to je spôsob ako si zarábame na živobytie, takže bola by to komerčná samovražda, ale ako hypotetická myšlienka alebo teoretický nápad je to zaujímavé, pretože si myslím, že hudba teraz nie je taká drahá. Hlavne skutočnosť, že si nemusíš kúpiť celý album. Teraz si môžeš konečne kúpiť len jednu alebo dve skladby. Viem že ekonomika je všade na svete šialená, ale 0.99 dolára za skladbu, ktorá je zvuková kulisa pre nejakú dôležitú udalosť v tvojom živote.... je proste smutné že ľudia počúvajú radšej mp3 v otrasnej kvalite.
Je to ako menej kvalitný zvuk života. V podstate keď príde na hudbu, všetko je i tak v binárnej sústave. Nahrávame za použitia super kvalitných Pro Tools, potom sa to stlačí na 16 bitov pre CD a ešte na menej pre mp3. Či by to bol Black Sabbath, HIM alebo Christina Aguilera, sú to len jednotky a nuly. Je to troche divné. Ale myslím si, že by bolo milé keby si ľudia hudbu vážili viac, nesťahovali množstvo vecí a potom ich len tak vyhodili. Je to ako keby bolo decko zavreté v obchode s cukríkmi a miesto toho, aby si vyberalo, zje všetko. Ľahko to zničí to nadšenie. Starší chlapíci ako ja si pamätajú na dni, keď na dátum vydania sme stáli a čakali kedy otvoria obchod, aby sme si kúpili albumu. Ten druh vzrušenia sa viac menej vytratil, hudbu môžeš šíriť pomocou MySpace. V tomto som trocha staromódny, ale uvedomujem si prínos a ten obrovský dopad. Ale nedbal by som byť bohatším.

Photo: © 2010 Karen Fader McBride
Interview done by Bryan Reesman