Translation of article from Kerrang! issue 1303 / Preklad článku z Kerrang! číslo 1303:Let z Berlína do Londýna nie je dostatočne dlhý pre niečo extra. Ideš hore, ideš dole, pristaneš.
Pre speváka HIM Ville Valo, to nie je čas na usadenia sa. "Let trvá menej než dve hodiny," hovorí. "V podstate si len sadnem, vzlietneme, idem na wc a pristaneme." Hovorí pri tom ako sa on a jeho kapela pripravujú na kolotoč neustáleho presunu. Niekoľko ďalších mesiacov, možno celý rok, sa na mihotajúcu panorámu krajiny budú pozerať spoza okna tour autobusu. Rok strávený v letišných halách a zákulisných šatniach, v televíznych štúdiách, pred objektívmi a diktafónmi. A zakaždým dav kričiaci ich mená.
HIM bude mať dostatok času aby si opäť zvykol na život 30 000 stôp nad niekoľko najbližších mesiacov, keďže propagácia nedávno vydaného albumu Screamworks: Love In Theory and Practice teraz seriózne začala, zavedie ich z rodného Fínska šíriť album po celom svete.
Odlietajú z Nemecka kde odohrali nové skladby pre MTV po rozhovore s modelkou Playboya. Dnes večer pristanú v Londýne, ďalšiu noc odohrajú Valentínsky koncert a deň potom odlietajú do Austrálie, pre štart turné šnúry. A tak to pôjde ďalej, nekonečné cestovanie: nové mestá, nové koncertné priestory a, dúfajú, nové tváre. Sediac v lietadle medzi Nemeckom a Anglickom, to je budúcnosť ku ktorej smerujú Villeho myšlienky. Samozrejme až po jeho "cik-pauze".
Nevadí mu lietanie. Boli časy, v období keď pil, keď ho znervózňovalo byť zavretý v lietadle. Nervy ho nútili piť viac, pitie ho rozčulovalo. Bol to problém. Teraz je vyzrozumený so svojím osudom. "Ak lietadlo spadne, spadne," hovorí. "Nemohol by som s tým nič spraviť." Vychutnáva si to. Tu, míle nad zemou, nikto ho nemôže otravovať, jeho telefón nezazvoní, je tu – na chvíľu – pokoj.
"Niektorí ľudia nemajú s lietadlami problém natoľko, že môžu pracovať za notebookom ale ja nie," hovorí. "Lietadlá sú jediným miestom, kde nesmieš mať zapnutý mobil, takže čím dlhší let, tým lepšie, pretože mi to pripadá ako dovolenka. Máš trocha pokoj, hlavne ak zainvestuješ a letíš business triedou. Je o teba postarané ako o človeka."
"Pokiaľ letím dlhšie, stiahnem si čiapku na hlavu, vypnem svetlá a požiadam aby ma nikto nerušil, a pospím si," dopĺňa Ville. "Zvyčajne let prespím ako bábo, je to pre mňa najlepší oddych. Možno je to pre vedomie, že nie som schopný pracovať. Nezazvoní žiaden mobil, nie je nič čo riešiť, si v rukách a nežnej starostlivosti leteckej spoločnosti."
Keď Ville pristane deň pred Valentínom, sobotu poobede, na letisku Heathrow, siahne po svojej taške do skrinky nad hlavou. Je skutočne malá. Nie väčšia než aktovka. Dostatočne veľká len pre laptop, pár džínov, čisté spodné prádlo, tričko a lieky na astmu. To je všetko, čo si so sebou berie aj na turné do konca mája. Nemá inú batožinum, kufre s oblečením, ktoré by za ním prišli neskôr. Pre štyri mesiace turné a vystupovania potrebuje Ville, viac menej, počítač, oblečenie na jeden deň, pár inhalátorov a zubnú kefku. Toto povedzte Mariah Carey.
"Cestujem naľahko pretože nenávidím čo už len myšlienku na stratu batožiny," hovorí. "Je to hlavne dôležité keď veľa cestuješ a ideš z mesta do mesta. Je strašne otravné stratiť kufor. Všetko základné, môžeš kúpiť kdekoľvek pristaneš, či sú to ponožky alebo zubná kefka. Takže jediné, čo so sebou skutočne nosím, je laptop. Taktiež, pokiaľ každý deň spíš v inom hotely, je otrasné mať veľa tašiek. Neznášam to."
Je to spôsob cestovania, ktorý sa Ville naučil od svojho kamoša Bam Margeru. "Jediné čo so sebou nosí sú dve kreditné karty, pas a nič iné," dopĺňa. "Dokonca nenosí ani náhradné oblečenie. Obdivujem to. Pôsobí to na mňa ako sloboda."
Vždy raz za čas, vyperie Ville svoje veci v hotelovej kúpelni, zavesiac spodky a ponožky na tyč kúpeľnového závesu.
"Periem si sám, ručne," hovorí. "Čistiareň je príliž drahá. Takže si periem v umývadle. Robím tak posledných 10 rokov. To je aj dôvod prečo mi tak veľa peňazí ostáva na fajčenie."
Boli časy, keď všade cestoval so svojou akustickou gitarou, vlečúc ju do hotelových izieb, brnkajúc si, keď sa ozvala inšpirácia. Teraz sa pokúša o experiment.
"Zvyčajne by som si v nejakom obchode kúpil použitú gitaru," hovorí. "Tentokrát mám so sebou laptop, chcem tvoriť elektronickú hudbu. Urobil som pevné rozhodnutie nevziať si gitaru so sebou, pretože ako vyšiel nový album, chcem skúsiť niečo odlišné. Takže som si vzal so sebou môj Pro Tool. Je to ako skladať skladbu na klavíri, neviem na ňom hrať, takže mi to dáva nový uhol pre písanie, keďže vlastne neviem čo robím. To isté je pri sekvencovaní. Hrám sa a vytváram disko-set v duchu 70.rokov a potom sa z toho smejem. Neberiem to seriózne."
Má pocit že na gitare jeho prsty vytvárajú stále tie isté tóny/refrény?
"Nuž, počul si naše albumy," hovorí s kamennou tvárou. Udrží ju dve sekundy, tri a potom ju zmaže smiechom.
Pri vchode do hotela v Soho je obrovska kovová socha mačky. Je tak veľká, že najskôr ju postavili a potom postavili recepciu okolo nej. Napravo je bar, ktorý ponúka pivo za 4.50£, koktail môže stáť 20£. Je to taký druh miesta. Je to taktiež miesto, kde Ville rád ostáva počas pobytu v Londýne.
AKo sa vzdal alkoholu, nezaujíma sa viac o ceny drinkov. V skutočnosti, ani keď pil, nebol by pil pivo v tomto bare. Jeho predtým obľúbené Londýnske "napájadlá" boli Garlic & Shots a The Crobar, len niekoľko minút vzdialené, kým kníhkupectvo do ktorého často chodí keď je v meste, Foyles, je zarohom.
Priamo z letiska dorazil do hotela, skupina sa ubytuváva v inom hoteli v blízkosti. Osamotená postava pri recepčnom pulte, taška prehodená cez jedno plece, podpisujúca doklad vystavený recepčnou. Berie si výťah do svojej izby, zložiť si batoh predtým ako s vytráca na chvíľu do ulíc v Soho.
Prechádza Dean Street, zastavujúc sa pred novinovým stánkom kým vstúpi dnu a kúpi si lacný sandwich, banán a Mars. Rýchlo sa rozhliadne po ulici pri návrate späť do hotela, mizne znova hore vo svojej izbe. Zdá sa to ako osamelá existencia.
"Vôbec to tak nie je," hovorí. "Je to ako mať noc voľna, ak mám byť úprimný. Je to prvá noc po dlhých týždňoch. Absolútne nič nemusím robiť, nemám žiadnu prácu. Môžem len spať. Spánok je tá najdôležitejšia vec počas turné. Keď dostatočne nespím, cítim sa zle. Táto práca v sebe zahŕňa množsto cestovania a vždy ma to stresuje. A aj sami na seba vyvíjame tlak, pretože sme na albume dlho pracovali a sme nervózni a zvedaví, ako sa mu bude dariť. Takže najlepšia vec čo sa dá spraviť, je z času na čas, si proste len ľahnúť a relaxovať."
Izba vyzerá pre relax dobre. Štýlovo. V rohu stojí dekoratívna figurína, široká posteľ v strede, plochá obrazovka TV pripevnená na stene pri hlbokej pohovke a kresle. Kúpeľna je priestranná, umývadlo poskytne dostatok miesta na vypranie ponožiek, ale je to vaňa, na ktorej použitie sa Ville najviac teší. Má rád kúpeľ. Ale pred tým ho zaujme niečo v televízii. Pre Ville je to ako potešenie."Mám rád Bargain Hunt," hovorí bez štipky hanby. "Neviem to vysvetliť. Je to ako s Bohom, je to viac otázka viery. Nie je na tom nič zlé. Relácia je spracovaná kvalitne, sje rýchla, zábavná a taktiež poučná, pretože predstavujú historické fakty a ty sa naučíš o histórii. Je to perfektná TV show."
Čo by si bol pomyslel pred desiatimi rokmi, keď by vedel, že radšej ako žiť rock and rollovým spôsobom, ktorý ho oprávnene preslávil, bude o ôsmej večer zalezený v posteli, pozerajúc ako modrý tím poráža červený v boji o úspech v aukčnej sieni?
"Pred desiatimi rokmi by som taktiež pozeral Bargain Hunt," hovorí. "Ale pozeral by som to s prepravkou pív. Jediná konštanta v mojom živote je Bargain Hunt. Hoci, pred desaitimi rokmi by som možno zháňal iný druh obchodu. Taký obchod aký môžeš nájsť v Soho uprostred noci. Niektoré z nich by mohli mať tiež historickú hodnotu..."
Nasledujúci deň sa zobúdza o jedenástej. "To je jedna hodina vo Fínsku, takže je to takmer zhýralé," hovorí. Objednáva si kávu, vysŕka polovicu plechovky Red Bull, kofeín prúdi v jeho krvnom systéme.
Dá si ďalší kúpeľ a leží v ňom s novinami, máčajúc sa, relaxujúc, vedomý si, že dnes večer HIM predstaví davu nový materiál. "Netuším či to budú milovať alebo mať k tomu odpor," obáva sa. Predtým ale absolvuje množstvo rozhovorov. Dnešok by mal byť tichý, len pár vecí okolo, no k rozvrhu bolo doplnené viacero, rýchly rádio rozhovor, telefonický rozhovor pre web stránku, nejaké fotenie, ďalší rozvor, ďalšia práca. A je to Ville, nie kapela, ktorá sa na to podujíma.
"Majú v tom svoju úlohu," hovorí. "Robia zvukovú skúšku. Robia niečo rovnako dôležité, pretože sa ubezpečujú, že všetko bude znieť dobre. Každý do toho vkladá množstvo energie."
Je v ňom nejaká časť, ktorá si chce ponechať rozhovory pre seba samého? Vychutnáva si ich?
"Ťažko povedať," hovorí. "Zvyčajne si zvyknem. Je to jeden balík: písať skladby, ísť do štúdia, hovoriť ľudom o tom ako skurvene dobrí sme, natáčať videoklipy, byť na turné po celom svete, je to celé jeden veľký koláč. Nevidím v tom možnosť oddelenia. Rozhovory a fotenia môžu byť zábava – o niečo lepšia ako tráviť čas s kapelou."
Raz znova, hovorí túto poslednú vetu s vážnou tvárou, predtým než sa vypovedajúce iskričky objavia v kútikoch jeho očí, opäť raz úsmev hrajúci na jeho perách.
Síce sú umelci, pre ktorých by myšlienka na deň strávený v tých istých kolajách, odpovedajúc na tie isté otázky, bola ako osobné peklo. Ville nie je jeden z nich. Zvyčajne.
"Sú okamihy, keď by bolo skvelé mať vzor pre rozhovor," pripúšťa. "Mohol by som stlačiť gombík a spustiť všeobecnú odpoveď o albume, stlačiť druhý a spustiť odpoveď 'Tento album je viac sexuálny', tretí 'Sme naň stutočne hrdí...'."
"V skutočnosti sme v šťastnej pozícii kedy sa nás ľudia chcú pýtať otázky o tom čo robíme. Sme poctení a polichotení že novinári to chcú."
Keby nebol lapený v hotely v kruhu propagovania, Ville úprimne priznáva, že by toho veľa nerobil. Premával by sa v Foyles a prezeral police kníh. Takmer určite by si niečo kúpil, potom sa vrátil do postele a čítal.
"A taktiež by som si doprial super dlhý kúpeľ," dopĺňa. "Mám rád úplne prosté veci a toto je celkom prosté. Zabíja to čas. Nemôžeš pracovať celú dobu, je to nemožné akokoľvek veľmi sa snažíš. Tak to proste nefunguje. A taktiež starnem, myslím že to je dôvod prečo mám rád jednoduché veci. Proste starnem."
Dnes, napriek tomu, hovorí a hovorí. S rozhovormi to má tak. Dokáže hovoriť o úplne pozemských veciach a podať ich s pôvabom, aj pranie spodkov v hotelovom umývadle znie v jeho podaní romanticky. Muž ktorý s ním prišiel spraviť rozhovor pre rádio, odchádza so šťastným úsmevom na tvári, očarený spevákom. Celý deň tá istá reakcia.
"Stretol som mnoho žurnalistov, ktorí sa mi stali priateľmi, počas tých rokov," hovorí o vzťahu k médiám. "Žurnalistika je umenie a rád dám novinárom to najneuveritelnejšie aby mali s čím pracovať. Nerobím to z vypočítavosti, proste si len rád strielam. Ak mám byť úprimný, je to jediný spôsob, ako zostať pri zmysloch."
Je to ale únavné, a hodiny odbíjajú čas do show. Uniká, dúfajúc v načerpanie síl pred vystúpením.
"Dnešok je dobrým príkladom zhonu po vydaní albumu," hovorí. "Pred tým ako hráme sa zvyčajne snažím veľa nehovoriť. Preferujem brať veci čo najviac ľahko a stráviť nejaký čas o samote. Rád si na sekundu sadnem rozpamätať sa na texty."
A s tým sa vytráca späť do izby.
Zákulisie The Garage nie je najpriaznivejšie. Malá sála v severnom Londýne hostí HIM show predstavujúcu nový album fanúšikom. Koncert vypredaný do 20tich minút, ale tlačenica vpredu nie je nič oproti tlačenici za scénou.Šatňa je o niečo väčšia než chodba v ktorej je kvinteto natlačené spolu s manažérom, tour manažérom, booking agentom, predstaviteľom reklamnej spoločnosti, fotografom, dvoma víťazmi súťaže, ochrankou organizátora, mediálneho predstaviteľa skupiny a doprevádzajúcich členov crew. Pohodlne nie je správne slovo.
Je dusno, ale šepot je hmatateľný. Taktiež nervy. Nervy či sa bude novému materiálu dariť dobre, či bude dav už poznať piesne a ak áno či sa im budú páči. Ville má na tvári úsmev ktorý ale nejako nepredstavuje šťastie ale skôr nepokoj. Pracuje na set liste, vyšperkuváva, babre sa s ním až kým nedosiahne pocit, že je v poriadku. Ďalšie čo môže spraviť je vziať kapelu na pódium a odprezentovať ho, srdce na dlani.
Nemusí mať obavy. Silný dav 600 ľudí je v rukách HIM. Spievajú nové skladby, so zapalovačmi v rukách pri pomalých kúskoch, skáčuc ako po zásahu elektrinou na čokolvek iné. HIM by už viac milovaný byť nebohli. Cítia to tiež. Na pódiu, usmievajú sa na všetky strany, sa smejú podľahnúc na moment. Zamdlievajú z prívetivého prijatia.
A potom, nakoniec, potácajú sa z javiska. Spoetení, lapajúci po dychu z vlhkosti v sále. Ale šťastní.
"Bolo to perfektné," hovorí Ville. "Detičky v prednom rade boli očarujúce. Je neskutočné hrať nové skladby a mať ľudí, ktorí si pospevujú texty týždeň po vydaní albumu. Vyvolalo to vo mne sentimentálne pocity, vidieť ľudí si to tak vychutnávať. Bol som trocha rozcítený."
A tak HIM zvyšok noci oslavovali. Hovorili o ich plánoch na turné do konca roka, o krajinách, ktoré navštívia, miesta na ktoré pôjdu. A na dlhý let do Australie nasledujúci deň a ako čo najlepšie využiť zvyšný čas v Londýne. Prinajmešom pre Villeho je niekoľko možností. V galérii je výstava venovaná Bob Dylanovi, kníhkupectvo, množstvo vecí, ktoré ho môžu zamestnať v jednom z jeho najobľúbenejšich miest.
"Mám deň v Londýne a nič čo by som mal spraviť," hovorí. "To je neskutočné."
Minútu rozmýšľa.
"Vieš čo," hovorí s úškrnom. "Myslím že strávim deň vo vani s Bargain Hunt. Hmm, kúpeľ and Bargian Hunt. Mohol by byť celkom dobrý nápad na tričko."
Source/zdroj: Magazine Kerrang! issue 1303
Photos: Kerrang! issue 1303
No comments:
Post a Comment