Celtic Angel posted her review of Screamworks. Translation of this song-by-song review is below, for original english transcription follow link to EuroRockRadio.
Celtic Angel uverejnila jej recenziu na Screamworks. Preklad je nižšie, pre prvotný anglický článok kliknite na EiroRockRadio.
"S veľkým očakávaním som čakala na siedmy štúdiový album Screamworks: Love in Theory and Practice. Kúpila som si prvý singel Heartkiller hneď ako bol vydaný a bola som trocha prekvapená tým, čo som počula. Bolo to iné, ale stále definitívne HIM a veľmi chytľavé. Keď skupina dala fanúšikom skorý valentínsky darček v podobe videa ku skladbe Like Saint Valentine, okamžite som sa do tejto skladby zamilovala. Keďže boli dostupné len úryvky piesní (hoci európsky Heartkiller singel obsahoval aj skladbu Shatter Me With Hope) je ťažké si spraviť z útržkov reálnu predstavu o albume.
Včera mi bola daná možnosť vypočuť si ho celý a dovoľte mi povedať, HIM prekonali sami seba. Bola som, celkom proste, očarená tým čo som počula. Diametrálne odlišný od posledného albumu Venus Doom, Screamworks je priamy rockový album, ktorý za sebou zanecháva temnotu Venus Doom a dáva vám pocit, že všetky tieto záležitosti lásky v konečnom dôsledku nemusia byť tak zlé. Iste, môže ublížiť, ale stojí za to.
Počula som sťažnosti od fanúšikov, že je to priveľmi popové a chápem prečo sa im to tak mohlo zdať. Áno, v niektorých skladbách počuť niekoľko popových podtónov, ale verte mi, dá sa to. Okrem toho je z albumu veľmi cítiť pocit 80. rokov, keďže je použitých veľa synťákov, ale HIM boli vždy tak trocha "cheesy" (pozn. tak na toto nemám výraz, ale snáď viete čo tým chcela Celtic Angel povedať). Valo vie, že brať sa príliš vážne nie je zdravé a je to jasne vidieť na časti tohto albumu. Ale nemajte obavy, melanchólia, hra so slovami, vražedné rify, vrčanie, vzdychy, výkriky posadnutosti, títo chalani z Fínska sú stále veľmi súčasný. Ak by som to mala porovnať k niektorému z predchádzajúcich albumov, pravdepodobne by som povedala že je to mix Love Metal a Razorblade Roamance. To urobí dlhoročných fanúšikov šťastnými ale aj priláka nových.
Ak sa viac nechcete dozvedieť, teraz prestaňte čítať. Pokiaľ nie, pokračujem s pocitmi ku každej jednej skladbe.
In Venere Veritas: Myslím že pekný začiatok albumu. Určite má nejaké popové podtóny, ale refrén je veľmi chytľavý a text má veľmi pekné pasáže. Cítiť z neho taký ten pocit viery, nádeje, čo je milá zmena oproti minulému albumu.
Scared To Death: Intro 80.rokov, dôraz na syntáky, ale veľmi pekný refrén, až by ste chceli Vala potiahnuť za rameno a dať mu vedieť, že je v poriadku zamilovať sa. Videla som videá live prevedenia z Helldone a veľmi by som to chcela naživo vidieť i sama. Je to dobrá skladba, aj keď nie vynikajúca.
Heartkiller: Prvý singel z albumu a chápem prečo ho vybrali, i keď si myslím, že by bola aj lepšia voľba. Optimistické, chytľavé, trochu pop ale s perfektným textom v čom sú HIM známi.
Dying Song: Tento kúsok mi v niečom pripomína Love Metal. Veľmi pekná pieseň a Linde v nej má fantastickú gitaru.
Disarm Me (With Your Loneliness): Toto je jednoducho prekrásna pieseň. Jedna z mála z albumu čo by sa dala považovať za baladu, má nádherný text, silné pasáže, až núti vytiahnuť zapaľovač a hýbať sa do refrénu. Zatiaľ jedna z mojich obľúbených z albumu.
Love The Hardest Way: A späť k dobrým rockovým skladbám. Linde odviedol kus dobrej práce v tomto prípade a refrén si budete pospevovať. A samozrejme Valov rev. Chápem prečo túto pieseň odohrali naživo na Helldone.
Katherine Wheel: Toto som si musela vypočuť niekoľko krát. Moja prvá reakcia totiž bola – eh. Nezapasovala mi a pravdepodobne toto by bola skladba, ktorú by som preskakovala. Ale nakoniec sa ku mne dostala a myslím že s textom "Holding hands won´t be enough in a world givind head to God" si zaslúži prinajmenšom šancu.
In the Arms of Rain: Pri úvode tejto skladby som sa pousmiala, navodila mi retrospektívu 80. rokov. Veľa kresťanských obrazov s Ave Maria, svätá Mária a odkazy na Evu a zakázané ovocie. Dôraz na synťáky a ja som si uvedomila, že sa mi táto pieseň páči, i keď som si nie úplne istá prečo.
Ode to Solitude: Zaujímavý úvod ktorý sa nakopne ako náhle Linde začne so svojou gitarou. Naisto si budete pospevovať refrén. Potom tam je pasáž kde sa hudba zjemní a Valo stíši svoj hlas zrazu až do vrčania, ktoré tak podlamuje dievčatám kolená. Áno – dobrý kúsok.
Shatter Me With Hope: Linde ideš! Poviem vám ten dokáže hrať! Pravdepodobne skladba na ktorú väčšina fanúšikov povie, že znie ako HIM ktorý poznajú a milujú. Rozhodne skladba pri ktorej pridáte hlasitosť.
Acoustic Funeral (For Love In Limbo): Ďalší typ balady s textom, ktorý ma nútil usmiať sa. Viem si predstaviť vlniaci sa dav na túto pieseň, ak ju budú hrať naživo. Znova raz má Linde skvelé sólo, len smutne krátke. Chcelo by to dlhšie.
Like Saint Valentine: Mám pocit, že toto by mohla byť moja najobľúbenejšia pieseň z albumu. Možno. Jednoducho to nakopne a myslím, že táto skladba mala byť prvým singlom. Výkriky, gitary, bubny, všetko to dokopy je to skvelé a znie to akoby z minulých albumov HIM.
The Forboding Sense of Impending Happiness: Kompletne odlišná od zvyšku albumu, táto skladba je vážne "odpalovačka", alá 80. roky s množstvom synťákov. Mám pocit že by som si mala ľahnúť a pozerať na hviezdy kým hrá táto pieseň. Bolo by zaujímavé počuť ju v akustickom prevedení.
Celkovo si myslím, že tento album by mohol spraviť HIM známejšími tu v US. Minimálne má potenciál, ak sa bude správne prezentovať. Ako som si vychutnávala melancholický zvuk HIM, ktorý zvyčajne mali ( a ešte stále je ho dosť aj na Screamworks), je osviežujúce vidieť Vala mať trochu optimistickejší pohľad na život. Ale žiadne obavy, stále ho je možné považovať za "nešťastného básnika" a ak nič iné, skupina je spolu viac ako doteraz."
Thanks/Kiitos/Vďaka CA
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment