Absolutely great magazine made great February issue - interviews with Ville Valo, Kat Von D and also 69 Eyes :) If you have that possibility, buy it!
The Slovak translation of Ville interview below.
All photos from Inked (For these who don´t know, that girl is famous tattoo artist Kat Von D)
Absolútne perfektný magazín spravil skvelé februárové číslo - rozhovory s Ville Valo, Kat Von D a taktiež so 69 Eyes :) Ak máte tú možnosť, kúpte si ho!
Slovenský preklad rozhovoru s Ville je nižšie.
Všetky fotky sú prebraté z Inked (Pre tých čo nevedia, to dievča je známa umelkyňa pre tetovanie Kat Von D)
Keď frontman skupiny HIM Ville Valo požiadal Kat Von D o vytetovanie troch hedonistických spisovateľov na jeho pravom predlaktí – amerického autora Charlesa Bukowski, francúzskeho básnika Charlesa Baudelaire a fínskeho novelistu Timo K. Mukka – osobnosti ktoré by mali reprezentovať modelový vzor jeho vlastného dekadentného životného štýlu. V rokoch 1997 až 2007, keď fínsky spevák bol snáď len "dva týždne triezvy" a aj keď pitie nezasiahlo jeho kreativitu a produktivitu, určite zdecimovalo jeho zdravie. V septembri 2007, keď HIM ukončil mix hĺbavého, metalového albumu Venus Doom, bol Valo na prahu smrti.
"Bol som u lekára ktorý povedal, že u mňa môže prísť k zlyhaniu srdca pokiaľ neprestanem piť a že by som mal hneď ísť na pohotovosť, na čo som reagoval, že to je síce pekné, ale nemám na to čas, lebo mám nejaké stretnutia s novinármi" povedal Valo.
Čoskoro potom sa spevák zahlásil v rehabilitačnom centre pre celebrity v Malibu, CA. A na veľké počudovanie viacerých je od vtedy triezvy. Čistý je dva a pol roka, vytetovaní pôžitkári na jeho ruke slúžia dnes ako pripomenutie, ako nízko je náchylný spadnúť pokiaľ nebude opatrný. Ale tak ako triezvosť priaznivo zlepšilo jeho fyzické zdravie, tak to nesie aj isté následky. Nemôcť chodiť do barov ho dostalo do situácie nemať kam inam ísť a nebyť schopný utmiť jeho emocionálnu bolesť alkoholom ho zanechalo úskostlivým, depresívnym a citlivým. Prebytok týchto emócií je evidentný na novom albume HIM Screamworks: Love in Theory and Practice, na trpkosladkom CD plnom melanchónie a túžbe po vykúpení.
Príťažlivejší a viac zvukovo protichodný ako Venus Doom, skladby ako Shatter Me With Hope a Ode to Solitude sú stále hlasné, plné silných akordov, rezavých gitarových liniek a prenikavých popových slôh. A kým Valo akoby skľúčený kričí ako na kríži medzi depresívnou gotikou a utrápeným emo deckom, jeho vokály sú celkovo tak hudobne nákazlivé ako vokály Dava Gahana z Depeche Mode.
Večer po jeho 33. narodeninách, vokalista s čistou hlavou zdvihol telefón v jeho dome v Helsinkách, aby sa porozprával s INKED o histórii jeho tetovaní, tvorbe Screamworks, prečo sa takmer predčasne upil k smrti a ako sa stále usmieva na pohreboch.
Vaše logo skupiny, heartagram, je populárne tetovanie. Ako vzniklo?
Navrhol som ho v deň keď som mal 20. Pamätám si ako som ho ukázal ľuďom a povedal "konečne mám cool logo pre skupinu". Je zábavné aké množstvo ľúdí som videl s týmto tetovaním za tie roky. Je to riadna pocta.
Snažil si sa úmyselne zkombinovať symbol lásky a zla?
Iróniou je, že pentagram je symbolom diabla len v kresťanskej propagande a v Hollywoode. Pokiaľ pátraš po pôvode symbolu, nemusí nevyhnutne súvisieť s náboženstvom. A ja nie som nábožensky založený, takže pre mňa to bola len kombinácia Motley Crue Shout at the Devil v kombinácii s niečím ako Let Me Be Your Teddy Bear od Elvisa Presleyho – niečo príliž sladké a sentimentálne v kombinácii s niečím viac mačovským.
Čo bolo tvoje prvé tetovanie?
V roku 1998 som stretol chlapíka v Roxy v Helsinkách ktorý hral v niekoľkých skupinách. Najskôr som ani nevedel že je umelec na tetovanie. On spravil toto malé srdce na mojom pravom zápästí. Bol to test toho aké to je a o čom to všetko je.
Evidentne si testom prešiel.
To bolo vtedy keď som sa rozhodol dať si spraviť celú ľavú ruku. Prešiel som z najmenšej možnej veci na najväčšiu možnú. Trvalo to mesiace a mesiace dokončiť - to pretože sme boli veľa na turné. Taktiež, zakaždým keď sme sa stretli sme mali tendenciu počúvať Motorhead a opiť sa. Posedenia boli krátke, keďže je problematické držať tetovaciu pištoľ keď si absolútne mimo.
Kedy si sa spriatelil s Kat Von D?
Pracovali sme na Dark Light (2005), ktorý sme nahrávali v Silverlake, CA. A dostal som nápad dať si vytetovať veľký emblém na chrbát, ktorý by bol obalom aj na albume. Jeden z kamošov mi o Kat povedal a síce som jej prácu vôbec nepoznal, dohodli sme si stretnutie v Rainbow. Zábavné bolo, že sme vedľa seba sedeli 90 minút, kým sme si to uvedomili. Ani jednému nám nefungoval mobil a vtedy som začul jej kamoša ju osloviť "Hey Kat" a pomyslel som si "Oh fuck, sedí tu po celú dobu".
Prečo teda netetovala Kat tvôj chrbát pre album?
Z nejakého dôvodu sme začali pracovať na nejakom inom nápade, na portréte fínskeho autora menom Timo Mukka na mojej ruke. Pôvodne som chcel venovať moju pravú ruku všetkým autorom, ktorí ma inšpirovali. Ale dostali sme sa len po neho, Baudelaire a Bukowski. A potom som si dal spraviť na chrbát oči Edgara Allan Poe. Kat spravila jedno a jej ex-manžel druhé.
Stretávate sa s Kat často?
Nahrávali sme nový album v Los Angeles, takže niekoľko krát sme spolu boli, ale je zaneprázdnená a workoholik ako ja, takže kedykoľvek sme mali možnosť stretnúť sa, nechcel som ju odtrhnúť od jej práce. Je to približne rok čo skončila s mojou kožou. Mám tetovanie Klausa Kinski cucajúceho si palec a nahú "kosť", ktorú spravila na ľavej strane pupka. Je jedným z mojích najobľúbenejších autorov a jeden z tých egomanických bláznov, ktorých zbožňujem. A potom taktiež spravila na mojej hrudi portrét Maya Deren, surrealistickej producentky.
Čo predpokladáš že bude tvoje ďalšie tetovanie?
Myslím že to bude závisieť od toho, kto ho bude robiť. Stále som Kat hovoril, že som jej plátno. Máme zoznam nápadov – len si musíme nájsť čas. Ale neponáhľam sa. Mám dosť tušu v pokožke a myslím že mojím hlavným cieľom a misiou je si jeden deň potetovať nohy sám sebe.
Si v tetovaní dobrý?
Nie, som úplny shit. Ale aj tak moje nohy nikto neuvidí, rozmýšlal som len napísať na ne moje obľúbené texty, takže kedykoľvek by som bol na wc mohol by som nejaké čítať. Pravdou je, že keď som pil, nikdy som nemal guráž vziať do rúk nástroj. Vždy som sa obával, že sa ráno po party prebudím s niečím absurdným ako so slovom "pussy" na mojej tvári. A odstránenie by riadne bolelo.
Dal si si už nejaké tetovanie odstrániť?
Po jednej prepitej noci som mal na mojom prsteníku vytetovaný iniciál mojej vtedajšej snúbenice. Neskôr som to odstránil cigaretami, keď som prst nejakú chvíľu používal ako popolník. Boli sme na turné a veľmi ľahko sa to infikovalo, ale už je takmer preč.
Screamworks je omnoho viac popové ako Venus Doom.
Rozmýšlam o tom ako o očistnom výkriku pri narodení – ležať nahý a absolútne úprimný bez strachu čo ľudia o tebe povedia. Chcel som, aby mal album podobnú melanchóniu ako Depeche Mode. Skladby sú trocha trpkosladké a smutné, ale stále také, na ktoré chceš tancovať a zabávať sa. Chcel som dosiahnuť ten bod medzi Depeche Mode a Guns N´Roses alebo The Cult.
Veľa textov je o tragických vzťahoch. Vzdal si sa nádeje na lásku?
Myslím, že som v rámci vzťahov v tom zmysle, že úprimne verím, že jeden deň to príde. Takže povedzme, každých päť minút som plný nádeje a potom ju stratím, vezmem gitaru a napíšem pieseň. A potom ďalších pät minút verím.
Prinajmešom ako slobodný človek sa nemusíš cítiť vinne za úlety s gotickými groupies.
Nikdy som nebol na jednorázovky kvôli množstvu komplikácií. Nepokladám to za hodné nikoho, ísť do baru, vybrať si niekoho, ísť niekam, vykonať svoju potrebu a potom povedať niekomu nech odpáli. Nepovažujem to za citlivé, nepovažujem to za rock ´n´roll. Myslím, že je to skutočne urážajúce pre každého koho sa to týka. Asi musím prežiť dobrú jednorázovku, možno som doteraz zažil len zlé.
Ak nechodíš po baroch, nevyberáš si ženské, čo robíš s voľným časom?
Akým voľným časom? Zmenil som sa z alkoholika na workoholika, a tak som sa koncentroval na písanie hudby, že je pre mňa ťažké robiť čokoľvek iné. Približne rok som nič nečítal, a keď sa pokúšam uvoľniť sa a pozrieť film, môžem si pozrieť len päťminútové zrýchlené, pretože musím vziať do rúk gitaru. Som náladový pankhart, nespokojný vo vlastnej koži, takže pokiaľ nepracujem a nedokončím skladbu, mám pocit, že za nič nestojím. Hodnotím sa hudbou a kedykoľvek niečo nové píšem, dáva mi to dôvod a ospravedlnenie existencie. Takže kedykoľvek, keď mám blok v písaní, je peklo byť v mojej prítomnosti.
Zmenil sa tvoj spôsob prístupu k hudbe tým že si triezvy?
Myslím že áno. Vrátil som sa z veľmi tmavého miesta a učím sa znova žiť, ale bez alkoholu, čo je poriadne ťažké pretože náhle už nie si otupený a cítiš všetko. Si ako surový otvorený nerv. Zazrel som záblesk nádeje v lepší zajtrajšok a snažil som sa o tom písať. Vibrácie albumu sú celkom tragické ale v pozitívnom zmysle. Je to o mne, ako som pochopil, že tam niekde na konci tunela je svetlo, ale nie som si úplne istý či to nie len svetlo blížiaceho sa vlaku.
Ako sa tvoje pitie dostalo tak mimo kontroly?
Inklinoval som k prehnanej osobnosti, takže som len chcel vyskúšať ako ďaleko môžem zájsť a ako metodicky môžem postupovať v mojej šialenosti snažiť sa dostihnúť ďalší level cítiť sa nanič. Mal som stres z tvorby albumu a zároveň vzťah ktorý sa rozpadával 5000 míl ďaleko, takže som sa sám liečil až do bodu kedy mojou jedinou potravou bol alkohol. Zobudil som sa uprostred noci len na to aby som vypil ďalší šesť pack Pabst alebo Stella Artois, len preto aby som bol schopný spať ďalšie dve hodiny a potom som sral a tyčkoval krv a zároveň sa snažil pracovať.
Čo ťa nakoniec donútilo požiadať o pomoc?
Sám za seba som sa hanbil, pretože som robil všetky tie veci čo pravdepodobne robil Ozzy Osbourne – odpadával som na stole počas dôležitých stretnutí s nahrávacou spoločnosťou. A proste som si uvedomil, že hudba pre mňa znamená viac ako flaša piva. Boli to šialené časy, ale myslím, že je veľmi dôležité pre každého rockera, pre úctu k samému sebe, prežiť si takéto niečo. Má to vplyv na charakter.
Mal si samovražebné myšlienky?
Keď si v alkoholovom opojení, máš samovražebné myšlienky. Ako Ozzy povedal "pomalá samovražda v liehu". A myslím že fajčiť toľko cigariet ako to robím ja je zámerný, premyslený, veľmi hlúpy, pomalý spôsob samovraždy. Tiež som mal sebapoškodzujúce myšlienky, ale to je klasická Nietzsche záležitosť, kedy myšlienky na samovraždu ti pomáhajú prežiť veľa bezsenných nocí. Myslím, že každý v určitom bode života rozmýšla aký by bol svet po ich odchode. Ale ja som stále tu a myslím že len navzdory životu, nechcem odísť. Bude to život sám čo si ma vezme, nie naopak.
Veľa abstinentov našlo v procese liečby Boha. Si stále ateistom?
Tak, ako som vždy bol. V štátoch je veľmi málo liečení, ktoré nebežia na 12 krokovom programe, ktorý je vlastne v základe náboženský. Držia kresťanské hodnoty a krokom je veriť vo vyššiu moc než si ty sám. Hovoríš modlidbu sily, ja vždy miesto "Bože" hovorím "Ozzy daj mi silu" robiť to či ono. Ale nikdy som nebol na A.A.(pozn. anonymní alkoholici) sedeniach čo som sa vrátil z "väzenia" v ktorom som bol. Skúsenosť v Malibu bola posilňujúca, ale stále nepociťujem, že by niektorá moja časť chcela akceptovať niečo z biblie, ktorá len spôsobila veľa bolesti a trápenia mnohým ľuďom a bola dôvodom 99 percent vojen.
Nie je ťažké nájsť v ťažkých časoch zmysel života bez akejkoľvek viery?
Nie, pretože pre mňa je smrť oslava dobre prežitého života. Som ten čo sa na pohreboch usmieva a spomína na dobré. Keď umrela moja stará mama a ľudia na pohrebe plakali, zavoňal som palacinky ktoré zvykla robiť a cigarety ktoré zvykla fajčiť a počul som zvuk je papúč na dlážke.
Zostali ti nejaké neresti?
Fajčenie. Dlhý čas sa pokúšam prestať, ale zdá sa že to nefunguje. Som stresovaný tak, že vyfajčm tri balíčky Marbolo Lights za deň, ale teraz vyfajčím len štvrtinu cigarety. Pár ťahov a dosť, čo je neskutočné plytvanie dobrým tabakom.
Povedz nám o nejakej šialenej príhode s Bam Margera.
Dalo by sa toľko spomenúť, ale všetky by boli o ilegálnych veciach. Spomínam si, v 2002 som šiel navštíviť slečnu do New Yourku. Keď som prišiel na letisko zavolal som Bamovi a on povedal, že robia veľkú party na dome. Takže mi objednal limuzínu, ktorá ma vyzdvihla z apartmátu tejto slečny a odviezla ma do Pennsylvanie. Keď sme dorazili, otvoril som oči a boli tam mini rampy a všetci skejťáci a každý z Jackass sa bláznil, ničili okná a zrkadlá a šaleli kým Bamovi rodičia vrieskali po každom nech nerozbíjajú veci. Bolo to ako byť vo filme. Bola to jedna z najdivokejších party na akej som kedy bol, a bolo to dobré prvé rande.
No comments:
Post a Comment