Ville Valo for Roadie Crew magazine - Syyskuu ´09

The September issue of Brazilian magazine Roadie Crew addressed three pages to Finnish band HIM :) The Slovak translation of interview with Ville Valo is below:

Od neskorých 90. rokov, je svet svedkom rastu kapely z Helsínk, Fínska, ktorá postupne získava viac a viac priaznivcov svojím štýlom nazývaným "Love Metal", stavaným na základoch Metalu a Doom, prispôsobeným pre Goth a upevňovaný prvkami novej vlny 80. rokov popu a hard rocku. To všetko v kombinácii s romanticko-depresívnymi textami speváka Ville Hermanni Valo, teraz považovaného za veľkú ikonu tejto generácie hudby všeobecne. Presne ten Ville, s ktorým sme mali možnosť hovoriť počas jedného fínskeho letného dna a adresovať mu otázky ohľadne ťažšieho zvuku ich posledného albumu "Venus Doom", DVD "Digital Versatile Doom", desať rokov "Razorblade Romance" a samozrejme, o ďalšom štúdiovom albume, ktorý vyjde budúci rok. So zmyslom pre humor, spevák/skladateľ, otvorený v odpovediach, odhalil množstvo informácií, ktoré budú mať pre fanúšikov určite veľkú hodnotu.

Album "Venus Doom", ktorý vyšiel v roku 2007, bol zvukovo oveľa ťažší a pripomínal poslucháčom minulosť kapely. Získalo to dobrú odozvu u fanúšikov?

"Venus Doom" je druh albumu, ktorý sa "stane" v mnohých kapelách počas ich kariéry. Po prvýkrát, kritici našu hudbu chválili, dovtedy nás vždy nenávideli! [smiech] A zas ľudia nás milovali ... Ale tentoraz ľudia až tak album nekupovali, na druhú stranu kritici ho milovali! [smiech] Bolo to niečo, čo bolo proste treba urobiť. Hudobne, album bol viac progresívny a Doom, značne ovplyvnený Black Sabbath, a neobsahoval veľa „radio-friendly“ skladieb. Ale to je už minulosť. Album vyšiel v roku 2007, pracovať sme na ňom začali rok predtým, takže pre kapelu je to už stará záležitosť. Venus Doom bol dobrý pre live vystúpenia, skladby ako 'Passion´s Killing Floor', 'Kiss Of Dawn' a 'Sleepwalking Past Hope' boli naozaj veľmi dobre prijaté. Ale na konci dňa, tak ako sa to novinárom pačilo, tak fanúšikom až tak nie. Myslím si ale, že sme ľuďom ukázali, že nie sme len Pop-gotická kapela, dokonca aj metalistom sa album páčil. Naše predchádzajúce albumy boli ťažké, no ľudia nepoznajú našu kariéru, našu minulosť. Keď som ja začínal, spieval som v kapele Carcass cover. Každý jeden z HIM tak máme odlišné vplyvy a to ovplyvňuje aj náš zvuk.

Ale toto prijatie je niečo, čo sa líši v závislosti od trhu, nie?

Existujú rôzne spôsoby, ako sa na to pozrieť. Sú krajiny, kde predávame viac albumov a sú krajiny, kde máme najlepšie publikum. Super vec čo sa týka HIM je fakt, že ... Dám ti príklad. Minule sme hrali vo Varšave, Poľsku, bol to vypredaný koncert pre štyri tisícky ľudí, a publikum tvorili prevažne dievčatá mladšie ako osemnásť. [smiech] Ale potom sme išli do Nemecka a tam boli "metalisti" s päsťami vo vzduchu, a ďalší koncert bol opäť niečo úplne iné. Je to skvelé, nikdy nevieme, čo môžeme očakávať od publika a aj od predaja. Takže nemôžeme niečo dopredu predpovedať, alebo robiť album len pre určitý typ publika. Mne osobne je jedno, či budeme predávať viac či menej na jednom mieste alebo inde. Mám rád Dinosaur Jr., a tí nikdy predávali veľa albumov, ale som tiež fanúšik Satyricon. Proste si nemyslím, že kvantita sa rovná kvalite. Najpredávanejší album nie je vždy ten najlepší.

Táto rozmanitosť koncertov je zaujímavá a dokazuje jedinečnosť HIM, ktorá apeluje na fanúšikov metalu, goth fanúšikov a dokonca aj popu. I keď predpokladám, že ťažkosť zvuku Venus Doom nepritiahla veľa fanúšikov popu ...

Nemyslím si to, nehovorím s ľuďmi o tom. [smiech] Nepýtam sa niečo ako: "Počul si album? Čo si myslíš?" [smiech] Myslím, že sa stále pohybujeme medzi niečím čo je prístupné a niečím čo až tak prístupné nie je. Venus Doom bol jedným z extrémov, ale vychutnávali sme si jeho nahrávanie, znie tak ako sme chceli aby znel. Nový album je vždy odrazom predchádzajúceho, a tento aktuálny, na ktorom pracujeme teraz, má tri a pol minútové skladby, veľmi rýchle. Je oveľa dynamickejší a to kontrastuje s pomalými, ťažkými náladami "Venus Doom". Myslím, že by sme nikdy nemohli vytvoriť takéto skladby, keď by sme neurobili skladby ako 'Sleepwalking Past Hope' alebo 'Kiss Of Dawn', niečo pomalé, doom a dokonca aj trochu tvrdšie.

Mám rád Kyuss rovnako ako Depeche Mode, Kind Diamond rovnako ako Impaled Nazarene. Takže pre mňa nie je nič také, ako skúšať stále jednu vec, obmedzovať sám seba. Hudba je otvorená a ľudia by mali robiť s ňou čo chcú, miesto stavania prekážok a škatulkovania na hudobné žánre.

V minulom roku ste vydali DVD "Digital Versatile Doom", ktoré obsahuje prvý kompletný live záznam. Prečo ste sa rozhodli natáčať v Los Angeles (USA) miesto Helsínk alebo niekde inde v Európe?

Chceli sme aby to bolo profesionálne. Nie že by som podceňoval fínskych profesionálov, problém je v tom, že nie sú ešte pripravení, ešte nerobili niečo podobné. Robia nahrávanie orchestra pre TV, čo je veľmi odlišné od nahrávania rokovej kapely a všetkého čo je nutné pre dokončenie. Ďalší problém by bol nájsť dostatočne veľké priestory... Hrať v kluboch je fajn, ale je ťažké tam vtesnať všetky kamery a zariadenia. A zas vo veľkých priestoroch niečo chýba, pretože je tam príliš veľa priestoru, nie je to tak intímne. Chceli sme nahrávať niekde v USA alebo Anglicku, v jednom z týchto starých divadiel, plných ornamentov. Aby to bolo viac vizuálne atraktívne a Orpheum Theater bola dobrá voľba. Ľudia sa majú na čo pozerať, nie len na naše ksychty! [smiech]

Nahrali ste veľa iných live vecí pred spracovaním celého DVD. Bolo to iné?

Nenávideli sme to, príliš veľký tlak na show, aby bola dobrá. Môže sa to zdať inak, ale mať pred sebou štyridsať ľudí s kamerami je dôvod pre väčšiu nervozitu ako obvykle, doslova strach z červeného svetla. [smiech] Vždy keď sa rozsvietilo som si pomyslel, “Fuck, nahrávajú”. Hrali sme v San Franciscu v predvečer druhého nočného nakrúcanie v Los Angeles. Show bola taká skvelá, až sme boli nespokojní s tou ktorú sme už nakrútili. Vždy je to tak.... Pozri sa, čo sa stalo Led Zeppelin, keď robili "The Song Remains The Same". Povedali, že nenávidia koncerty, ale mali možnosť mať tam kamery, a to je to, čo z toho vzišlo. Pre nás mladých, to bola v tom čase jediná možnosť, mať kontakt s kapelou v a to tým že sme si takto vytvorili obraz toho, čo Led Zeppelin dokážu na pódiu. Inak nám ostávalo si nájsť len nejaké čiernobiele zábery z holandskej televíznej show! [smiech] Myslím, že v konečnom dôsledku, tieto live nahrávky vytvorili ľudom obraz o kapele. To miesto bolo pre nás príliš veľké, radšej hráme na menších miestach. Ale napriek tomu by si ľudia mali kúpiť to DVD! [smiech]

Kapela začala získavať väčšiu pozornosť v USA a Anglicku s "Love Metal" a "And Love Said No". Ale s predchádzajúcimi počinmi ste získali veľkú reputáciu vo Fínsku a celkovo v Európe, kde ste sa stali hlavným hudobným prúdom. Ako porovnávaš tieto situácie?

V USA stále nie sme hlavný hudobný prúd. V roku 2001, po vydaní "Deep Shadows & Brilliant Highlights" sme hrali v tom čase náš najväčší koncert v Európe, ktorý bol vypredaný, na nemeckej scéne. Druhý deň sme leteli do Dudley v Anglicku ... Nahrávacia spoločnosť nechcela aby sme robili turné vo Veľkej Británii. Boli sme dobre známi v Nemecku a na ďalších miestach v Európe, ale v Anglicku o nás nikto netušil. Vec bola v tom, že sme zarobili veľa peňazí na nemeckých koncertoch a minuli ich všetky na turné v Anglicku, a to aj napriek tomu, že nahrávacia spoločnosť s tým nesúhlasila. Ale my sme to chceli pre osobné uspokojenie - koniec koncov, Black Sabbath a Judas Priest sú z Birminghamu! [smiech] Myslím, že tam bolo len sto päťdesiat ľudí na tomto koncerte v Dudley. Aj keď to už bolo dávno, nedosiahli sme ten bod úspechu, ktorý by nás spravil známymi všade po svete. Niektoré krajiny nás milujú, niektoré nemajú o nás potuchy. Na jednej strane je to dobré pre kapelu, pretože nás to drží pri zemi.

Vytvára pevnejšiu pôdu pre absorbovanie úspechu ...

Áno. Myslím, že kapela by sa už pred rokmi rozpadla, pokiaľ by sme sa stali známi cez noc, ničí to myseľ mladých ľudí. Je dobré, že náš úspech prichádza pomaly. Rozdiel je množstvo peňazí na bankovom účte. Pokiaľ máte skladbu, ktorá sa veľa hrá v rádiu, na konci roka, keď prichádzajú výplaty, prichádzajú dobré peniaze. A tiež, keď je kapela na turné, už premýšľa o novom albume. Neexistuje žiadny dôvod obhliadať sa za minulosťou, je to ako premýšľanie o ex-priateľke, alebo jej porovnávanie s terajšou. Je to to najhoršie čo môžeš spraviť. A nemôžeš to ani len nahlas povedať, to by to zničilo [smiech].

A ako dôležitá bola podpora Bam Margeru pre skupinu v USA?

Zásadná. Bola to kombinácia viacerých faktorov, začalo sa to na internete. Dozvedel som sa, že ľudia posielajú MP3 našich skladieb a aj nemecký vojaci v čase keď sme vznikali požičiavali naše CD Američanom. To sa dialo a potom Bam začal počúvať našu skupinu a vkladal našu hudbu do vecí ktoré vydával a do rozhlasových programov ktoré robil. Ale tým sme aj veľa fanúšikov stratili, ľudí ktorí nemajú radi Bama a Jackass alebo si proste myslia, že naša hudba tam nemá čo robiť. Najlepšia vec je ale to že sme sa stali skvelí kamoši- stretli sme sa aj pred pár týždňami v Anglicku.

Je fajn, že stretneš niekoho z Pensylvánie, čo je z tadeto pekne ďaleko, a si schopný keď sa z času na čas stretnete, hovoriť s ním o živote, rátať s ním pri produkovaní niektorých videí. Je to skvelé, som tomu veľmi rád.

Album, ktorý je veľmi špeciálny pre vašich fanúšikov je "Razorblade Romance", pretože obsahuje chémiu, ktorá bola základom pre cestu k štýlu Love Metal. Aký je váš názor na tento album dnes, o desať rokov neskôr?

Pri pohľade späť, myslím, že bolo nevyhnutné spraviť ten album v tej dobe, ale už znova by som to nespravil. "Razorblade Romance" bol prvý album HIM, ktorý veľa ľudí počulo a tým sa stal pre nich najdôležitejší. Napríklad, od Iron Maiden je pre mňa najdôležitejší album 'Somewhere In Time ", pretože to bol prvý koncert na ktorý som šiel, počas Somewhere On Tour. Tento album mi akoby prináša späť špeciálne spomienky, síce ' Aces High ' je moja najobľúbenejšia skladba, skladby z toho albumu sa mi páči ešte viac, ako napríklad 'The Loneliness Of The Long Runner'. Myslím, že "Razorblade Romance" nás veľa ľuďom predstavil, bol to prvý album čo sme nahrali so zahraničným producentom, prvý mimo Fínska. Neboli sme pod žiadnym tlakom nahrávacej spoločnosti a ani nič takého, mali sme veľké očakávania od seba samých. Všetko šlo dobre, ale bolo tam aj veľa technických problémov a tak ... no stal sa zázrak a skladba “Join me In Death” sa začala hrať v rádiách a všetko sa zmenilo...

"Razorblade Romance" obsahuje druhú a najpopulárnejšiu cover verziu 'Wicked Game' od Chris Isaak - vlastne tretiu, ak počítame "666 Ways To Love" EP. Veľa ľudí prišlo prvýkrát do styku so skupinou práve prostredníctvom jednej z nich. Ako hlboký je vzťah medzi kapelou a touto skladbou?

Myslím, že dlhujeme Chris Isaak našu večnú vďačnosť, pretože prostredníctvom tejto skladby sme boli schopní nájsť náš zvuk. Bola to jedna z prvých skladieb čo sme ako skupina spolu hrali. Hľadali sme správnu zmes medzi ťažkými a viac melodickými prvkami. V tej dobe sme napísali piesne ktoré boli viac komplexnejšie a bez skutočného smeru. Táto jednoduchá skladba, 'Wicked Game', nám ukázala cestu, ktorú sme nasledovali - a dúfam, že sme tým zarobili Chrisovi pár dolárov navyše! [smiech] Myslím že slúži ako akýsi mantinel, pretože nemôžeme nehrať túto skladbu na koncerte.

'Wicked Game' som objavil pri sledovaní filmu "Wild At Heart", som veľký fanúšik David Lyncha, a potom som ju vzal do skúšobne. Vtipné na tom je že Linde, náš gitarista, ju hral istým druhom zle v tej dobe, a ja som spieval text tiež zle, takmer tri roky! [smiech] V tej dobe neboli žiadne webové stránky s textami.

Počas svojho pôsobenia HIM spravil veľa cover verzií. Zvažovali ste možnosť vydať niekedy cover album?

Nepredpokladám. Myslím si, že kapely nahrajú cover album keď potrebujú naplniť nahrávaciu zmluvu a potom odísť! [smiech] Toto robí tento typ albumu menej rešpektovaný, my vidíme cover verzie ako niečo, čím len vyplňujeme čas pomedzi štúdiové albumy. Ak by sme to robili na serióznejšej úrovni mohlo by to byť zaujímavé, ale v dnešných časoch pri toľkom ilegálnom sťahovaní, vydať niečo s hudbou iných ľudí by bolo škodlivé pre skupinu. Museli by sme na turné a peniaze, ktoré by sme zarobili hraním v rádiách by boli malé, pretože to nie sú naše pesničky. Napríklad, dostanem približne 1 Euro za každú moju pesničku čo sa odohrá v rádiu, a to je skoro všetko z čoho žijem. Myslím, že Dave Gahan a Martin Gore majú oveľa viac peňazí na podporu Depeche Mode ako ja, takže to je dôvod, prečo sme nenahrali “Enjoy The Silence'.

Spraviť album je finančne náročné, na dobrého producenta dáš viac než sto tisíc dolárov, a to nespomínam náklady za štúdio. Musíš si uvedomiť že dnes si veľa ľudí proste album stiahne, a album stojí viac než tristo tisíc dolárov, ty na ňom pracuješ viac než dvanásť hodín denne, šesť dní v týždni po dobu dvoch rokov. Je to vtipné, lebo ľudia chcú aby sme konali ako rocková skupina ale my si to nemôžeme dovoliť. [smiech] Kúpte si album a my budeme mať prostriedky tak konať! [smiech]

Späť k novému albumu. Na začiatku júna bolo povedané, že album sa bude volať "Screamworks: Love In Theory And Practice ", bude produkovaný Matt Squire a vydaný vo februári. Je to konečný názov?

Myslím, že áno. Páči sa mi, so slovom "work" budí dojem veľkého projektu. Je to ako "Dreamworks" - predávajú sny, spôsob úniku prostredníctvom zábavy. Dali sme tomu trochu viac Goth nádychu! [smiech] A tiež mám rád slovo "scream", pretože sú dva druhy výkriku, jeden od vzrušenia a jeden z bolesti, a je ťažké spoznať rozdiel. Ak počujete vašich susedov kričať, neviete, či majú sex, alebo či sú zranení - dobre, to tiež záleží na uhle pohľadu! [smiech] Takýto bude názov, mám rád dlhé výrazy.

Pôvodne to bol len "Love In Theory And Practice", ale už sme mali názov "Love Metal", a nechcel som mať dva albumy začínajúce s "Love", pretože by to mohlo byť mätúce. "Screamworks" je ľahko zapamätateľné slovo.

Spomenul si, že piesne sú kratšie a priamejšie. S ktorými z predchádzajúcich albumov by si načrtol paralelu k tomuto novému?

No, ak by som to mal opísať prostredníctvom našich piesní, myslím, že by to mohlo byť niečo ako 'Right Here In My Arms' s energiou 'Buried Alive By Love' a atmosférou 'The Funeral Of Hearts'. Album je veľmi melancholický a melodický, ale taktiež rýchly a priamy. Ale materiál nie je ešte hotový. Spravili sme pesničkám demá, prezentovali ich s 'Myslím, že to bude najlepší album čo sme kedy nahrali' alebo 'Som naozaj hrdý na to zatiaľ', samozrejme sme hrdí. Tvrdo sme pracovali a chceme dokázať sami sebe a aj veľa ľudom že môžeme byť známi, dobrí, rešpektovaní a podobne.

Najbližších niekoľko mesiacov bude kapela v štúdiu, bez koncertov. Máte veľa fanúšikov v Brazílii ktorí už celé roky čakajú na to vidieť vás live. Budú musieť ešte dlho čakať?

Hovorili sme o tejto možnosti posledných šesť rokov, ale žiaľ to zatiaľ nebolo možné. Ľudia si môžu myslieť, že sme zaneprázdnení, pretože prioritou sú iné časti sveta, ale prosím, neber to tak. Považujeme Brazíliu za tak dôležitú, že chceme veľa odohrať a byť v čo najlepšom stave hrať tam. Takže sme museli ísť po celom svete skôr, aby kapela bola dostatočne silná preraziť v Brazílii. Chcem, aby sa to stalo čo najskôr!

Päť najlepších albumov podľa Ville Valo:
Carcass - "Symphonies of Sickness"
Godflesh - "Streetcleaner"
Electric Wizards- "Witchcult Today"
Impaled Nazarene - "Tol Cormpt Norz Norz Norz"
Black Sabbath – všetky