Some time ago, actually quite a long time ago, before Screamworks release, there was published interview between Pekka Himanen (Finnish philosopher) and Ville Valo. Of course it is in Finnish. Sineresi from Valo Daily did again perfect job and translated it into English. The translation, as well as video, you can find here, below is the Slovak translation.Pred nejakým časom, vlastne už celkom dávno, ešte pred vydaním Screamworks, bol uverejnený rozhovor medzi Pekka Himanen (fínsky filozof) a Ville Valo. Samozrejme vo fínčine. Sineresi z Valo Daily opäť odviedla skvelú prácu a preložila to do angličtiny. Preklad tak ako aj video nájdete tu, nižšie je slovenský preklad.
Pekka Himanen: Ako sa darí?
Ville Valo: Normálka. Vitaj.
Pekka Himanen: Som rád že ta vidím.
Ville Valo: Aký si mal deň?
Pekka Himanen: Skutočne dobrý. Bol to neskutočný týždeň plný extrémov, od stretnutia s Hillary Clinton a návštevy Bieleho Domu, až po dnešnú návštevu Compton, kde sa navzájom zabíjajú gangy.
Ville Valo: Bol som príliš vystrašený tam ísť.
***
Ville Valo: Našiel som si novú záľubu, chodenie. Idem peši 10 kilometrov denne, päť do štúdia a päť späť. Môžem tak viac fajčiť.
Pekka Himanen: V akom bode sa nachádza nahrávanie albumu?
Ville Valo: V bode keď je nahraté. Skúšať sme začali vo februári, ja som tu už dva a pol mesiaca a chalani práve leteli späť domov. Každý výkrik a drum beat je na páske a teraz sa to mixuje. Cieľ je album dokončiť do Halloweenu. Páčilo by sa mi to tak, od Valentína po Halloween. Je to dobrá pracovná perióda.
Pekka Himanen: Považujem za zaujímavé, že nezávisle na tom v akej oblasti ľudia pracujú, prechádzajú podobnými vecami. Na začiatku o sebe pochybujú, potom prechádzajú skúškami pri ktorých sa takmer vzdajú.
Ville Valo: V začiatkoch som sa chcel vrhnúť do hudby, ale šlo to ťažko keďže mi krvácali prsty a moja gitara nebola dostatočne dobrá a Steve Harris z Iron Maiden bol o toľko lepší ako ja. Takže som sa mnoho krát takmer vzdal, ale vtedy zasiahli rodičia. Mama mi vyhubovala a poslala ma cvičiť. Neviem. Som profesionál vo vzdávaní sa, no vždy v poslednej chvíli prestrčím hlavu na povrch. Aspoň doteraz. Vzdávam sa každú noc a každé ráno, a potom vypijem šálku kávu a všetko je znova v poriadku. Prinajmenšom pri hudbe je to nepredvídateľné, konkurencia je tvrdá a existuje veľa talentovaných ľudí a hudba nie je len o hudbe, je to o tom byť veľa mimo domu a je to veľa tvrdej práce. Nie sú tieto existenciálne úvahy súčasťou života? Možno je to tým, že vďaka hudbe som ostal v mentálnom stupni štrnásťročného človeka. Moje roky puberty sa zdá neskončili a preto je to tak ťažké. Ale príjemným spôsobom.
Pekka Himanen: Takže si mal aj čas zvyknúť si na strach.
Ville Valo: Presne. Strach je ako sval, ktorý musí byť trénovaný.
Pekka Himanen: Teenager má strach, lebo nemal dostatok času si naň zvyknúť.
Ville Valo: Áno. Je to sval a platí to aj pre spev a aj jazdu na bicykli. Ak si raz zvykneš na tú bolesť, nezabudneš to. /smiech/
Pekka Himanen: Bol nejaký moment v histórii HIM keď napríklad nahrávacia spoločnosť odmietla demo alebo niečo?
Ville Valo: Áno, neustále. Ale nejde tak o prvé demo, ide o to, že ľudia špekulujú o tom, že niektoré skladby nie sú dostatočne dobré a keď sú ľudia ktorých rešpektuješ, napríklad Asko Kallonen, s ktorým sme spolupracovali dlhý čas... Asko ako A&R ma dotlačil k tomu spraviť skladby lepšie. Povedal, že je to dobrý začiatok, ale že by to mohlo byť lepšie. Samozrejme, že som mu tvrdo odporoval, ale postupne som sa naučil, že Asko to nehovorí z nezdvorilosti, že to nemyslí zle, že sa len snaží dostať z jeho hudobníka všetko čo sa dá a donútiť si ho uvedomiť, že má možno viac čo by mohol do toho dať. Tieto situácie sa vyskytujú neustále, ale v tomto smere sme už na dobrom mieste. Samozrejme, chalani ako aj ja sme dosť kritickí. To pomáha veciam stať sa lepšími. Najhoršie by bolo zlenivieť, myslieť si, že veci sú pod kontrolou. Môžu byť bližšie alebo ďalej, no nikdy nie úplne pod kontrolou. Ak by áno, bol by to čas zabaliť to.
Pekka Himanen: Inak, to je presne rada, ktorú dali Obamovi. Že najdôležitejšie je mať okolo seba ľudí, ktorí ti nepovedia len to čo chceš počuť.
Ville Valo: Áno, takí sú k ničomu. A ako Fín nedokážem prijať pochvalu, radšej budem bojovať proti kritike. Poznáš to sám, keď niečo funguje a ty si spravil dobrú prácu. A výsledok ako taký môže byť uspokojivý. Pre mňa tvorba nového albumu je dôležitá v tom zmysle, že po prvý krát som nemal jediné pivo. Vložil som celú energiu, ktorú som míňal v krčmách a na dostávanie sa z opice do tejto nahrávky a to je odmena sama o sebe, aspoň pre mňa. Ale samozrejme, to samotné nestačí.
Pekka Himanen: Áno.
Ville Valo: To je dôvod prečo tu zotrvávame pracovať do úplného konca. Album bude dokončený keď bude, až potom môžeme rozmýšľať o ďalšej veci do ktorej sa pustiť. Pravdepodobne nejaké vystúpenia v Austrálii na konci februára.
Pekka Himanen: Áno, áno. Sibelius povedal, na konci, socha nikdy nebola postavená pre kritiku.
Ville Valo: Áno /úškrn/. Musíme sa uistiť, že sa tak stane. Existuje toľko možností ako ritných otvorov (ehm, v slovenčine to znie tak zvláštne :). Ale nie sú si ľudia vždy svojimi najväčšími kritikmi?
Pekka Himanen: Myslím si, že ak sa človek príliš zaujíma o názor ľudí okolo neho potom na seba berie úlohu väzňa. Okolie robí svojím väzením.
Ville Valo: /smiech/ Som tvojím zajatcom, Pekka? Som v tvojich okovách? Pretože istým spôsobom si teraz mojím okolím.
Pekka Himanen: /smiech/ Nehovorme o tom čo budeme robiť neskôr...
Ville Valo: Zastavil si sa v Aikuisten Lelukauppa pre nejaké....
Pekka Himanen: Mám niečo od tvojho otca...
Ville Valo: Musíme sa uistiť či nožičky postele sú dostatočne pevné. /smiech/. Myslím, že ľudia sú viac menej väzňami svojich vlastných predstáv alebo ideológií. Ale taktiež nefunguje ak sa izoluješ úplne od všetkého. Treba nájsť zlatú strednú cestu. Neviem... Existuje to? Je to nekonečný kompromis. Ako Hiili Hiilesmaa, super fínsky producent povedal "spravme kompromis". Myslím si, že je to neskutočne dobrý prístup. Veríš a miluješ ľudí s ktorými si v kontakte dostatočne na to spraviť niekoľko kompromisov. Ako vtip. Pretože kompromis je často negatívna vec, ale musíš ich robiť neustále.
Pekka Himanen: Keďže si spravil a dosiahol také veľké veci, ako by si odporučil ostatným nech nazerajú na svoju vlastnú cenu a veria vo vlastné plány a uskutočňujú ich?
Ville Valo: To je ťažko povedať, závisí to od človeka. Každý má svoj vlastný spôsob. Bol som natoľko šťastný, že som mohol prežívať svoj sen od začiatku a nikdy som sa ho nevzdal. Niektorí ľudia od malička snívajú o vlastných rodinách, o niekoľkých deťoch a práci od deviatej do piatej. Títo ľudia sú hrdinami svojich životov. Neviem... Myslím, že cez ťažkosti sa dá dostať až ku hviezdam, problémy existujú na to, aby sa vyriešili. Je to istý druh matematiky v živote. Bolo by hlúpe sa vzdať. Hocijakým spôsobom.
Pekka Himanen: Keď rozmýšľam nad týmto Dignity Projektom, prvá vec čo ma napadne je tvoja odvaha...
Ville Valo: Zaujímalo by ma čo sa jej stalo.
Pekka Himanen: V skratke, aká filozofia je za tvojou odvahou?
Ville Valo: Filozofia mojej odvahy spočíva v slovách nášho Mikko Henrik Julius Paananena "pokiaľ sa ti nepáči čo sa deje, vždy sa môžeš na to vysrať". Myslím si, že je to dobrá životná rada. Znamená to, že by si mal robiť čo chceš robiť a dať do toho všetko. Nemáme mnoho času pretože rok 2012 sa blíži a Mayský kalendár hovorí o konci. Verím, že tvrdohlavo ísť proti nepriazni osudu, čo Fíni robia skutočne dobre, je dobrý prístup k všetkému. Každý má sny a verím tomu, že väčšina z nich sa môže naplniť. Zaujímalo by ma, koľko odvahy mám denne, a možno je to ako byť koňom na pretekoch vedený slepcom, mať víziu tunela a pozerať len dopredu a koncentrovať sa na niečo, nedovoliť ničomu vstúpiť do cesty. Určitým spôsobom je to odporné, ale pre nás to fungovalo. Vieš ako "zmizni nám z cesty". Trocha ako Juha Mieto – nechaj si tiecť sopeľ z nosa, nezáleží na tom, kým tvoje lyže pracujú.
photo: © Jari Kääriänen
No comments:
Post a Comment