Another interview with Ville Valo, this time for Outburn Magazine, March 2010.
For English text click for bigger picture, below is Slovak translation.
Ďalší rozhovor s Ville Valo, tentokrát pre časopis Outburn, z marca 2010.
Pre anglický text kliknite na zväčšenie obrázku, nižšie slovenský preklad.
Pri tak melodickom a chytľavom albume ako je váš posledný, považuješ tvorbu hudby za ľahkú alebo za ťažkú prácu?Tvoriť hudbu je vždy ťažké. Základné myšlienky vzniknú celkom rýchlo, ale musíš na nich pracovať, je neskutočné koľko rôznych alternatív je k dispozícii – aj keď používaš len štyri verše (smiech). V populárnej hudbe, vo veľa skladbách, nie je používaných veľa veršov, a preto je až čudné ako maličký detail môže zrazu kompletne zmeniť atmosféru skladby. Nepovedal by som, že robiť toto bolo ťažšie či ľahšie, ale na poslednom albume sme mali veľa dlhých piesní s veľkými inštrumentálnymi časťami a temnejší, sýtejší zvuk, no a po príchode domov sme nechceli znova to isté. Takže tento krát hlavný konceptu bol udržať skladby kompaktné, ale vyplnené hudobnými informáciami, mesiace a mesiace sme mali 12 hodinové skúšky, pokým sme to prepracovali do perfektnej podoby. Demá ku každej skladbe sme nahrali viacej krát a vyskúšali množstvo spôsobov aranžmá, takže to bola zaujímavá a veľmi intenzívna práca, dať album dokopy.
Vyrastal som s hudbou 80. rokov, narodil som sa v 76, takže môj prvý album bol
Animalize od
Kiss, ďalšie veľké albumy pre mňa boli
Live After Death od
Iron Maiden plus nejaké sólo albumy
Ozzyho. V tom istom čase v rádiách bežal
Duran Duran a
Nik Kershaw, všetky tieto popové veci, a rozsah týchto dvoch svetov bol veľkým vplyvom pre to ako
Screamworks znie.
Je niečo na albume Screamworks čo by mohlo fanúšikov prekvapiť?Mali sme skvelú možnosť spraviť albumy, ktoré boli, čo sa chuti týka, podobné. Nemôžem len tak z ničoho nič zmeniť hlas a to ako spievam, Gas zas spôsob hrania na bubnoch, takže základné ingrediencie sú viac menej rovnaké na každom albume. Ale čo sme objavili je, že v niektorých krajinách sú isté albumy cenené viac.
Dark Light (2005) je najznámejší album v Štátoch,
Razorblade Romance (1999) je najznámejší v Európe,
Love Metal (2003) v UK. Všetci títo ľudia vidia skupinu z iného uhla, čo je dobré v tom, že zvuk HIM nie je zaškatuľkovaný. Nie je ani jeden album, ktorý by bol považovaný za omnoho viac lepší než zvyšné natoľko, aby sme sa museli snažiť ho prekonať. Takže aj napriek tomu že tento je pravdepodobne chytľavejší, stále si myslím, že je to kombinácia všetkého čo sme spravili v minulosti. Možno je trocha viac ako z 80. rokov. Pre mňa vytvára atmosféru kombinácie
Guns N Roses a
Depeche Mode, len o niečo surovejší energický rock n roll pocit spolu s trocha gay pocitom 80. rokov, veci ako
Frankie Goes to Hollywood,
Kraftwerk alebo
Duran Duran, tak hanebne syntetické popové veci. Zvyčajne, keď sú použité synťáky tvrdším spôsobom, znejú viac priemyselne alebo veľmi tvrdo, ale my sme chceli kombináciu hard rock a synťákového popu a v centre toho moje melancholické pospevovanie. Myslím, že je to dobrá kombinácia.
Ako som sľúbila, narýchlo som preložila vzácny rozhovor s Linde aka Daniel Lioneye uverejnený o post nižšie :)
